18. Život mŕtvych... Prebudenie

Znova som sa zobudila do možno ešte väčšieho zápachu z mŕtvol. Podľa intenzity triašky som zistila, že som už dlhšie nedostala svoju dávku. Všade kam som sa pozrela, boli telá. Napínalo ma na zvracanie. Bola mi zima, nemohla som chodiť. Len som ležala na nejakom tele. Pohľadom som skĺzla na tvár. Vyskočila som, vzápätí som sa zatackala a dopadla dozadu. Bol to Adam. Zúrivo som zvrieskla. Začala som holými päsťami mlátiť do stien naokolo. Slzy sa mi valili tvárou. Nemohla som sa nadýchnuť. Chcela som len vypadnúť. Bolo mi jedno kam. Všetko naokolo sa mi zdalo tesné, príliš blízke, nebezpečné. Pred očami mi ležalo všetko to svinstvo, ktoré som napáchala. Začalo mi dochádzať, aká strašná som bola. Zrazu som si to rozmyslela. Sadla som si na zem a všetko pochopila. Zaslúžim si zomrieť. Sedela som tam, chúlila sa v kúte a vzlykala. Stal sa zo mňa človek. Už som nebola netvor. Výčitky svedomia sa dostavili a začali ma mučiť. Konečne. Presne toto som potrebovala, aby som začala znova cítiť. Lásku, bolesť, vinu. Rozosmiala som sa. Cítila som, že sa zo mňa stáva šialenec. Priložila som si chladnú ruku na čelo. Musela som sa spamätať. Nesmela som zošalieť. Dostanem sa odtiaľto. Hoci si zaslúžim umrieť, chcem šancu začať odznova. Presne to som potrebovala. Začalo ma však trápiť niečo iné. Saša. Neukázala sa dlhšie, to som zistila podľa toho, že vpichy po ihle neboli už ani zďaleka čerstvé. Ktovie, čo sa stalo. Pokúsila som sa otvoriť dvere. Samozrejme, boli zamknuté. S odporom som všetky telá popresúvala do jedného kúta a prikryla ich plachtou. Hneď som sa cítila o niečo lepšie. Vtom som zbadala na malom stolíku jedlo. V tej istej chvíli sa mi ozval žalúdok. Dobré znamenie. I keď som sa bála, že jedlo bude otrávené, zjedla som ho. Potom som sa umyla v sude, čo bol v pivnici. Cítila som sa ako nový človek. Konečne. Trápili ma tie mŕtvoly, no bolo to, akoby ich zabil niekto iný. V podstate to tak aj bolo. Znova som sa posadila na zem a premýšľala, ako sa z toho dostať. Po chvíli som však musela sústrediť všetky svoje sily na to, aby som sa netriasla. Bolo mi jasné, že som závislá. No zároveň som cítila, že ani zďaleka nie tak, ako boli kedysi mladí.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu