O rok neskôr
Mala by som byť šťastná, že to konečne všetko skončilo. No moje sny mi nedali pokoja. Stále odznova som v nich zabíjala mojich blízkych, stále dokola. Vždy rezonovalo v mojich ušiach len jedno „To nestačí“. Nerozumela som tomu. Nevedela som, čo nestačí. Nerozumela som. Mohla som žiť vlastným životom, no tie sny mi to nedovoľovali. Stále som všetko preberala. Prehrávala si to odznova, no stále mi nedochádzalo, čo nestačí, čo som spravila zle. Chodila som po uliciach a obzerala si ľudí. Boli rovnakí ako ja a predsa iní. Nevedela som to pochopiť. Alebo nechcela?
Ako som tak raz prechádzala cez cestu, niečo ma napadlo. Ostala som stáť, autá trúbili. Spamätala som sa a pohla som sa. Ako by to však s tým mohlo súvisieť? No nič iné ma nenapadalo. Ak je to v tom, tak niečo budem musieť urobiť, budem ju musieť nájsť. Nájsť a zabiť, uvedomila som si so strachom. Lenže to už nedokážem. Nemôžem niekoho zavraždiť. No budem musieť, naozaj musieť. So smútkom som vykročila domov. Potrebovala som nájsť a zabiť to jediné zlé, čo zo mňa ostalo. To, čo som tajila pred všetkými. To, čo toto všetko spustilo, uvedomila som si. A takisto budem musieť navštíviť otca. Nervózne som sa okolo seba poobzerala. Zastala som pred domom. Pomaly som si ho obzerala. Vedela som, čo je moja povinnosť. Čo je nevyhnutné. Sadla som si na zem. Zelená tráva ma príjemne chladila.
To, čo vzniklo z nenávisti, odíde aby mohla znova zavládnuť láska.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.