Ráno som sa zobudila. Bola som ešte viac presvedčená o mojom včerajšom nápade. Začala som ho realizovať. Prvú som chcela dostať Kláru. Vedela som, že to nebude ťažké. Bola som niečo ako jej Boh.
„Ahoj, Klári.“ povedala som veselo. Ostala zaskočená, vydesená a navyše koktala.
„Ehm..no..ahoj.“ zašepkala celkom tichučko.
„Chcela by som ťa o niečo poprosiť.“
„M..m..mňa?“
„Áno. Vieš, naozaj moc si ťa vážim a rozhodla som sa založiť takú malú skupinku. Nechceš do nej patriť? Bude tam len pár ľudí. Len takí, ktorých si naozaj vážim.“ snažila som sa pôsobiť čo najúprimnejšie. Očividne to zabralo.
„Neviem, čo povedať. Ani nevieš, aká...aká som rada. A čo musím urobiť?“ bojazlivo na mňa pozrela.
„No vlastne toho nebude veľa. Musíš prísť v piatok, to je o týždeň, o polnoci na cintorín. Myslíš, že to zvládneš?“
„Áno! Teda, pokúsim sa. Prídem.“ habkala. Mala som ju totálne v hrsti. Ak to takto jednoducho pôjde aj naďalej, onedlho budem mať všetkých. Rýchlo som sa s ňou rozlúčila. Pocítila som nával energie. Prechádzala som cez cestu a neuvedomila som si, že sa na mňa rúti auto. Zbadala som ho v poslednej chvíli. V reflexe som dala pred seba ruky a zatvorila oči. Ozval sa obrovský výbuch. Auto vybuchlo priamo predo mnou. Ostala som stáť ako prikovaná a potom som sa usmiala. Diabolským úsmevom. Úsmevom, ktorý neveštil nič dobré.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
disizit  31. 12. 2007 16:21
hehe.. toto s tým autom.. čistý Neo v Matrixe
2 
fotka
oceangirl  3. 1. 2008 11:12
no ja som Matrix nevidela ale paci sa mi to
Napíš svoj komentár