8. Život mŕtvych... Viera

Všetko mi perfektne vychádzalo. Kláru a Martina som presvedčila, aby som mnou šli do lesa. Prišli sme k chatke a ani sa nenazdali, obaja mali v sebe drogu, ktorá mi zabezpečovala, že sa nepreberú skôr ako o pár hodín. Strčila som ich dnu. Boli už traja. Nasledovala Viera. Zavolala som ju blízko k lesu. Znova niekoho vláčiť až z mesta sa mi nechcelo. Celá vyľakaná prišla a postavila sa predo mňa. Nevedela, čo má povedať. Chcela som jej len pichnúť injekciu a zamknúť ju v chate. Určite som nemala chuť sa s ňou zhovárať a nebodaj ju presviedčať. Rýchlo som vytiahla ruku z vrecka aj s injekciou. No bola som príliš pomalá. Viera akoby v reflexe vystrela pred seba ruku a injekcia odletela ďaleko do trávy. V prvej chvíli som nevedela, čo robiť. Potom som sa spamätala a sotila ju do trávy. Ostala vyľakane ležať a ja som sa na ňu vrhla. Tá malá suka sa začala brániť. Pohrýzla ma do ruky. Vylepila som jej zaucho. Zrejme bolo dosť silné, lebo ostala nehybne ležať. Nebola v bezvedomí, ale zrazu vyzerala dezorientovaná. A ja som jej zatúžila ublížiť. Vytiahla som zapaľovač. Pomaly som sa priblížila s otvoreným ohňom k jej bruchu. Vyhrnula som jej tričko a priložila zapaľovač. Mykla sa a prebrala z apatie. No skôr než stihla zareagovať, udrela som ju skalou po hlave. Omráčene sa zviezla späť na zem. Dokončím to neskôr, pomyslela som si a prehodila si ju cez plece. Zaviedla som ju do prázdnej izby. Ostatní boli tiež zamknutí každý v inej miestnosti. Zavrela som za sebou dvere. Položila som Vieru na stoličku a pevne jej zviazala členky a ruky o nohy stoličky. Nebolo to jednoduché, keďže bola v bezvedomí. Keď som jej zalepila ústa, prebrala som ju. Zatriasla som ňou. Pomaly otvorila oči. Keď si spomenula, kde je a čo sa deje, chcela utiecť, no zviazané končatiny jej to neumožnili. Konečne som sa mohla pohrať. Znova som vytiahla zapaľovač, znova vyhrnula tričko. Rozopla som jej podprsenku a s ohňom sa priblížila k jej prsiam. Vydesene hľadela na oheň. Pokožka už začínala červenať. Snažila sa kričať, no lepiaca páska jej v tom bránila. Koža už černala a vo vzduchu bolo cítiť smrad spaľujúceho sa mäsa. Viera bola na pokraji mdlôb. No ja som ju stále udržiavala v pozore. Keď jej hlava začala padať, zakaždým som jej dala facku, aby sa prebrala. Postupne som ju mučila pálením tých najchúlostivejších miest na tele. Keď som už mala dosť, odviazala som ju a hodila na zem. Nebola schopná vnímať nič iné, len bolesť. Pripravila som si novú injekciu a vstrekla som jej drogu do žíl. Pomaly začala zaspávať. Vyšla som z izby a zamkla som ju. Bola som so sebou nanajvýš spokojná. Teraz potrebujem ešte niekoho. No keďže Marika bola mŕtva, nemala som ani tušenia, kto by to mohol byť. V tom ma to napadlo! Moja sestra! Mladší miláčik rodiny. Budú ju určite hľadať, no postarám sa o to, aby obvinenie padlo na niekoho iného. Konečne budeme kompletní. A budem môcť začať plniť svoje diabolské plány.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu