9. Život mŕtvych... Alexandra

Moja sestra má 13 rokov, čiže o štyri roky mladšia než ja. Malá rozmaznaná štetka. Už v 13 chodí s chalanmi von a rodičia jej to kľudne tolerujú. Veď je to ich Sašenka. Potrebovala som dokonalý plán. Taký, ktorý by nemal žiadne medzery. Ležala som na posteli. Rodičia ma konečne už neotravovali. Vlastne, nevidela som ich už pekných pár dní. Začali mať zo mňa strach. Aspoň môžem pokojne rozmýšľať. Vtedy mi to napadlo. Moja sestrička sa pred pár mesiacmi dala dokopy s jedným veľmi pochybným feťákom. Hneď, ako sa s ním rozišla, začal ju otravovať. Požalovala sa našim, lenže nič nezmohli. Ten chalan sa vie proste len tak vypariť. Stačilo ho zavolať a moju sestru presvedčiť, že sa s ním má stretnúť. To nebude ťažké. Potom sestrička zmizne a všetci si budú myslieť, že to spravil ten chalan. Najlepšie na tom bude, že si to bude myslieť aj on. A dokým ho nájdu, ubehne ešte veľa času a ja budem mať priestor na plnenie svojich plánov. Prekvapovalo ma, ako všetko išlo hladko. Akú som mala jasnú myseľ. A keďže rodičia dnes nie sú celý deň doma, môžem začať. V prvom rade som zavolala tomu feťákovi. Samozrejme, že súhlasil, že príde. Môj plán som troška pozmenila. Načo presviedčať sestru? Radšej to spraviť inak. O hodinu som ho už mala doma. Zaviedla som ho k sebe do izby. Myslel si, že namiesto sestry sa mu ponúknem ja. Omyl, chlapec. Ponúkla som ho veľmi rýchlym a účinným halucinogénom. Vedela som, že neodmietne. O chvíľu vyzeral dezorientovaný. Pozrel na mňa a chcel ma poškriabať. Halucinácie prišli ešte skôr, ako som predpokladala. Vybehla som z izby a zavolala na sestru.
„Saši!“
„Čo chceš?“
„Niečo ti musím ukázať, bude sa ti to páčiť, poď sem.“
Po neurčitom zvuku, ktorý vydala, prišla ku mne. Poslala som ju do mojej izby. Hneď, ako ho zbadala, chcela utiecť, no zahatala som jej cestu. Chalan sa na ňu vrhol a prekotúľali sa na posteľ. Saša ho škriabala a snažila sa ho striasť. Zrazu ho zasiahla svojimi nechtami tak prudko do tváre, že sa zľakol a ona ho odkopla dole na zem. Ostal tam ležať.
„Kata! Čo to má, preboha, znamenať?!“ zajačala, lapajúc dych.
„Vôbec nič, sestrička.“ povedala som a usmiala som sa.
Podišla som k nej a skôr ako stihla zareagovať som aj jej stihla vpichnúť drogu. Zviezla sa na zem. Podišla som k tomu odpornému červovi, vybrala som z jeho vrecka mobil a poslala som sms na mobil mojej sestry.
"Ahoj Saši, prídem dnes. Porozprávame sa, rozmysli si, čo spravíš. Teším sa na teba."
Dokonalé, usmiala som sa. Dala som mu facku, aby sa prebral. Keď som videla, že sa mu otvárajú oči, začala som kričať.
„Čo si to spravil?! Ty si ju zabil! Ty hnusák, zavolám políciu.“
Dezorientovane na mňa pozeral. Tackavo sa zodvihol, pozrel na Sašu a utiekol. Presne, ako som plánovala. Zdvihla som sestru, naložila som ju do svojho auta a odviezla do chaty. Zamkla som ju v izbe a tíško som sa zasmiala. Konečne. Teraz sa môže začať peklo. Ako som vychádzala a zamkla za sebou dvere, počula som nejaké kroky. Prudko som sa obrátila.
„Ty malá suka.“ bol to ten feťák.
Nestrácala som čas a pohodením ruky som ho hodila o najbližší strom. V bezvedomí sa zviezol na zem. Neváhala som ani sekundu. Naložila som ho do auta, odviezla hlbšie do lesa. Tam som lopatou, ktorú som si zobrala z chaty vykopala jamu. Trvalo to asi dve hodiny. Keď sa mi zdala dosť hlboká, hodila som ho tam a zahrnula jamu hlinou. Pochovala som ho zaživa. Ešte stále som sa usmievala. Toto bude ešte lepšie. Je na čase vrátiť sa domov a povedať rodičom, že Saša niekam šla s nejakým divným chalanom. Som génius. Diabolský génius.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu