I’m sorry, I can’t be perfect

Nie som dokonalá bábika, ktorá je vždy perfektne nalíčená, oblečená, hovorí len tie správne slová, správne sa tvári a smeje sa, keď je to vhodné. Neviem ovládať svoje pocity. Plač, smiech, strach. Nedokážem to. Neviem klamať priateľom, ani keď pravda tak veľmi bolí. Neviem vždy poradiť a občas nenachádzam slová. Neviem chodiť s hlavou vztýčenou, keď je moje srdce doráňané. Neviem byť diplomatická, neviem sa správať ako robot. Občas mi ujde výbuch smiechu, pár sĺz, výkrik. Neviem byť perfektná. Odpusťte mi to teda. Neviem sa správať podľa vašich predstáv. Chcem byť sama sebou. Chcem sa smiať, kedy ja chcem. Plakať, kedy ja chcem. Kričať, kedy budem chcieť. Dovolíte mi to? Alebo budem navždy väzeň vo vlastnom tele? Nedáte mi kľúče? Naozaj nemôžem za to, že romantické vyznania mi prídu trápne, že som škodoradostná a nerada počúvam cudzie spovede. Ja sa aspoň na nič nehrám. Priznávam, nie som dokonalá. Som namyslená, arogantná, drzá a lenivá. A? Ale dokážem sa aj smiať, neodháňam priateľov. Nie vždy sa mi chce rozprávať o tom, čo cítim a na čo myslím. Nenúťte ma do toho, keď v skutočnosti nechcete počuť môj názor. Len chcete, aby som bola na vašej strane. Ale nie sú žiadne strany. Sme sami za seba. Tak prosím, odomknite tú bránu môjho Ja a nechajte ma...žiť.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu