Krik

Krik. Búšenie srdca. Náreky. Vzlyky. Láska a boj. Znova naňho čaká, neprichádza. Má toho dosť. Jej srdce to už nezvláda, jej duša sa už dávno vzdala. Príde, len keď chce. Keď ju chce využiť. Žiadny ozajstný záujem. Žiadne slovíčka. Len sex. Mocný nástroj, ktorý ju ovláda. Miluje ho. On ju nie. Chce sa jej len dotýkať, nie rozprávať sa s ňou. Ona chce lásku. Chce láskyplné pohladenia, nie žiadostivé. Chce srdce, nie telo. Chce pohľady, ktoré veštia lásku, nie uspokojenie. Nechce ho vídať s inými. Nepatrí jej, to vie. No keď nie je jej, nech nie je nikoho. Jej láska ju prerastá. On to prehliada. Nechce ju milovať. Nechce jej pomáhať. Chce len jej telo, ktoré sa mu ponúka. Chce hladiť jej pokožku, pretože je krásne jemná, nie preto, že ju miluje. Je sebecký. Všetko berie, no nič nedáva. A ona sa práve rozhodla. Musí to skončiť. Nemôže sa predsa takto ďalej umárať túžbou po slovách lásky. Konečne ho vidí. Jeho siluetu. Náhlivo k nej vykračuje. Dlhý kabát, ktorý ho skrýva. Berie ju do náručia a nedočkavo si ju berie priamo tam, na chodníku. Okolo nechodia žiadny ľudia, nerušia milenecké objatie. A ona sa už rozhodla. Usmeje sa naňho pohľadom, ktorý hovorí o láske, o kráse, o dotykoch, o slovách. Pohladí ho po hrudi. Jemne sa mu hrá s vlasmi. Pobozká jeho drsné pery. V jeho očiach vidieť len uspokojenú túžbu, ktorá sa jej protiví. No naďalej sa mu hrá s perami. Odtrhne sa od neho. Pozrie na jeho mocné telo na jeho pevné ruky. Milujem ťa, zašepká a prebodne mu nožom hruď. Nechápavo na ňu pozrie, v jeho očiach stále nie je láska, len otázka. Spokojne sa postaví a odíde. V nočnej ulici sa ozýva plač dieťaťa. Podíde k nemu matka a snaží sa ho utíšiť. V hlave jej už po tisíci raz víri otázka, kedy sa už konečne vráti jej manžel domov.

Všetko je vymyslené...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu