Ako strašne ma trápi nespravodlivosť. Ako hrozne ma trápiš ty. Viem, že mnoho ľuďom je strašne, nemajú peniaze, zdravie, priateľov, lásku. No teraz to nie som schopná vnímať. Teraz som sebecká, chcem sa ľutovať. Je to hlúpe a detské. No nechajte ma. O koľko priateľov som prišla. Je mi z toho zle. Kvôli hlúpostiam, kravinám. No je to tak. Nenávidí ma mnoho ľudí a ešte viacerým je jedno, čo robím. Tým, ktorí boli nedávno priatelia a to veľmi bolí. Prišla som o nich, ani neviem ako. Žiadne vysvetlenie, žiadne uistenie, žiadne dúfanie. Všetko zmizlo, ako cigaretový dym. Rozplynulo sa do tmy. Ostala som len ja a v ruke... špak. Nič z tej chuti už necítim. Odišlo to. Odhodím ho do trávy a odkráčam. Sama, bez vás. Bez dymu, čo ma zabíja, no zároveň drží pri živote. Krabička je prázdna, nezostala ani jedna. Zapaľovač nefunguje, zápalky sa stratili... Som len ja a .... špak.
(Viem, hlúpe prirovnanie, nič iné ma nenapadlo.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár