Dym sa pomaly vznášal k oblohe. Každý nádych sprevádzala tupá bolesť. Cigareta jemne praskala a na sekundu ožiarila mužovi tvár. Bol to človek, ktorý mal v tvári niečo zlovestné, no zároveň príťažlivé. Bol dokonalý v pravom slova zmysle. Trošku pridlhé vlasy si unavene naprával, akoby náhodou. Bol vysoký. Jeho postavu zakrýval dlhý čierny kabát. Vyzeral neurčito. Mohol byť nesmierne bohatý alebo len priemerný. Nebol, ako iní. Nedalo sa v ňom čítať. Jeho tmavé oči boli nevýrazné, nič neprezrádzali. Znova si potiahol. Lenivým pohybom odhodil zvyšok z cigarety. Ozvalo sa jemné zasyčanie, keď ohorok dopadol do mláky. Neznámy sa pohol. Všetko, čo robil vyzeralo nenútene. Ženy sa mu určite vrhali k nohám, alebo skôr medzi ne, hocikam prišiel. Nevyzeral však arogantne, skôr tak, že mu to je jedno Za jeho kamennou tvárou sa však skrýval niekto, kto bol neskutočne utrápený. Všetku svoju silu sústredil na pretvárku. Stále sa na niečo a na niekoho hral. Z krabičky vytiahol ďalšiu cigaretu, pomalým pohybom si ju vložil medzi pekne tvarované pery a zapálil. Za ním sa približovalo auto. Čierna limuzína šla až príliš pomaly na to, aby to bola náhoda. Muž sa obzrel a potichu zaklial, keď sa nevedomky popálil. Auto zastalo, zastal aj on. Dvere sa otvorili a vystúpil mohutný chlap. Na očiach mal okuliare, muž ho nemohol spoznať. Vytiahol spoza chrbta ruku. V nočnom osvetlení sa zaligotal chladný kov. Bola to zbraň. Namieril na muža. Z diaľky sa ozýval štekot psa. Prešlo pár sekúnd, ktoré sa zdali ako hodiny. Chlap so zbraňou si dal dolu okuliare. Mužovou tvárou prebehlo poznanie. Chlap sa mierne pousmial. Zbraň v jeho ruke však dodávala úsmevu zlovestnosť. Nadýchol sa.
"Charlie, konečne sa opäť stretávame."

..to be continued..

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
perseus  6. 9. 2008 12:58
A akcia je prosím, kde?
Napíš svoj komentár