Keď sme boli malí, mysleli sme si, že smrť prichádza len za starými ľuďmi, ktorí si svoj život už prežili. No ako sme rástli, naše presvedčenie sa menilo. Nechápali sme to, nechceli sme. Ako môže zomrieť mladý človek? Ako sa musia cítiť rodičia, ktorí prežili svoje dieťa? Tá obrovská bolesť trhá celé naše vnútro a dookola otázka Prečo?. Chceli ešte žiť, no nemohli. Tak skoro im to bolo odopreté. Ostali len slzy, vzlyky, tichá prosba. No nikdy nikto nemôže pochopiť tú krutosť osudu.

Preto vás prosím, mladí ľudia, nezahrávajte sa so svojím životom. Nerobte si problémy tam, kde žiadne nie sú. Aj keď tomu možno neveríte, sú okolo vás ľudia, ktorí vás ľúbia a nechcú vás stratiť.
A vy, mladé slečny a chlapci. Nehovorte o samovražde. Lebo to je hlúposť. Koľkí mladí ľudia by chceli byť späť, chceli by byť zdraví a žiť. A vy len tak ľahkomyseľne svoj život odhadzujete. Uvedomte si konečne, že ten najväčší dar, aký ste mohli dostať nie sú tie super tenisky, ten mobil, ale ŽIVOT! Máte ho len jeden. Ak ho raz stratíte, nikdy viac ho nezískate späť.

Viem, že mnoho z vás má skutočné problémy. Že musí o svoje miesto na tejto Zemi bojovať. No žiadny problém, žiadne slzy, smútok nestojí za to, aby ste si vzali život. Všetko sa dá prekonať. Samovražda je pre vás útek od problémov, no myslite na to, že raz si vás dostihnú. Možno už nie tu na Zemi, ale niekde určite.

Preto sa usmejte a ďakujte za tento najväčší dar. Vážte si ho.

Dostali ste šancu, pre ktorú by mnohí zabíjali.

Dostali ste šancu ŽIŤ.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ciernaruzicka  27. 12. 2007 14:22
just keep smiling in every fucking situatin...

super blog,ludia by sa nad nim mali vazne zamysliet..

samovrazda nevyriesi problemy..

..a ako ta napadlo toto napisat?
2 
fotka
nikka212  27. 12. 2007 21:03
pekneee
Napíš svoj komentár