Prosím, oblečte ma do červených šiat - odvaha jedneho maleho chlapca

Mala som dvojake povolanie - bola som vychovavatelkou a opatrovatelkou zaroven, a tak som sa stretla s mnohymi detmi, ktore boli nakazene virusom sposobujucim AIDS. Vztah medzi mnou a tymito detmi bol pre mna skutocne darom do zivota. Naucili ma tolko veci, ale predovsetkym som sa od nich naucila velkej odvahe, ktora moze byt ukryta aj v drobnom tielku. Porozpravam vam teda o Tylerovi.


Narodil sa uz infikovany HIV, jeho matka bola tiez infikovana. Od narodenia bol zavisli na liekoch, ktore mu pomahali prezit. Ked mal pät rokov, do zily na chrbte mu zaviedli hadicku. Na tejto hadicke bola pripevnena mala pumpa, ktoru nosil na chrbte v malom batozteku. Na tuto pumpu boli pripojene lieky a pumpa ich stale vhanala do chlapcovho krvneho obehu. Niekedy potreboval aj kyslik, pretoze mal problemy s dychanim.


Tyler v obdobi bezstarostneho detstva jednoducho odmietal podlahnut smrtelnej chorobe. Nebolo zvlastnostou, ak ste ho videli hrat sa a behat po zahrade s batozkom liekov a kyslikovou maskou na chrbte. Vsetci, ktori tylera poznali, sme zasli nad jeho nefalsovanou radostou zo zivota a energiou, ktoru mu tato radost dodavala. Tylerova matka casto zartovala a hovorievala, ze beha tak vrtko, ze ho musi obliect do cerveneho. Tak ho velmi rychlo zbada, ked vyzrie von oknom, aby sa presvedcila, ci sa naozaj hra v zahrade.


Tato strasna choroba premohla aj take male , , dynamo", akym bol Tyler. Bolo mu coraz horsie a nanestastie, horsie sa citila aj jeho matka. Ked bolo zrejme, ze chlapec neprezije, matka mu casto rozpravala o smrti. Upokojovala ho tak, ze aj ona coskoro umrie, a ze potom sa opät stretnu v nebi.


Niekolko dni pred smrtou ma Tyler privolal k svojmu nemocnicnemu lozku a posepkal mi: , , Mozno uz coskoro umriem. Nebojim sa smrti. Ked umriem, prosim, oblecte ma do cervenych siat. Mama mi slubila, ze skoro za mnou pride do neba. Budem sa hrat, ked ta pride, a chcem mat istotu, ze ma najde."


Jedna z mnohych poviedok z knihy Slepacia polievka pre dusu 3.porcia.
odporucam si to precitat

Uprimne povedane, chcela by som mat taku odvahu ako ten chlapcek. Nikto z vas, si ani nevie predctavit, co tak asi moze prezivat clovek so smrtelnou chorobou. A nielen clovek sam osobne ale aj cela jeho rodina musi to byt velmi krute a bolestive pre vsetkych.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu