Chvíľu som nad tým váhal, pretože mám svoje dôvody na obavy - nie je to zlomené srdce : )
Nechal som si to prejsť hlavou, ale jediné na čo som dokázal myslieť bola ona. Vôbec sa nedalo riešiť, či sa mám alebo nemám s ňou stretnúť, odpoveď bola v podstate jasná. Problém však je, že som impulzívny človek a preto potrebujem impulz, ktorý ma naštartuje.....
Bola streda, neskutočne pršalo a otec ma poslal pre sestrine dieťa do školy. Moc sa mi nechcelo, ale šiel som. Ako som tak bol vonku s dáždnikom v ruke a mieril si to svojou cestou, blesklo mi v hlave, že jej zavolám. Poviem len toľko, že som sa cítil akoby som spravil tú najsprávnejšiu vec vo svojom živote. Milé slová, ktoré mi povedala ma potešili a dohodli sme si stretnutie na nedeľu, čiže zajtra.
Práve teraz som si ju odchytil na ICQ a vediem s ňou rozhovor. Stále mám srdce v takom blaženom stave a cítim slabý tlak. Netuším čo to je, ale tipujem, že som trochu nervózny a trochu šťastný : ) Ona síce netuší, ako veľmi sa teším, že som na ňu natrafil a že s ňou zajtra idem von, ale možno sa to raz dozvie.
Veselé na tom celom je, že si neviem predstaviť v podstate nič, len moment ako ju uvidím a objímem. Tam proste moja fantázia končí a to som podľa psychológov človek s veľmi veľkou fantáziou. Neviem či však nie je na škodu, že s ňou píšem, bo som v takom rozpoložení, že by som toho mohol viac pokaziť ako vylepšiť.
Práve sa na chvíľu odmlčala. Dúfam, že som svojím správaním nič nepokazil, pretože ak mám byť úprimný, trochu som bol odvážny a začal jej dávať najavo svoje pocity.
Je to v poriadku, bola si zapáliť. Nemám rád fajčiarky, ale pri mne nikdy nefajčí, vážim si to.
Hm nastal zlom. Spomína chlapa s ktorým niečo mala a možno ešte stále má. Môj dobrý pocit dosť rapídne klesá. Cítim sklamanie, srdce sa rozbúchalo. Povedal som jej, že ma do toho nič, bolo to hnusné, ale necítim sa na to viesť s ňou tento rozhovor. Asi cíti zo mňa, že som trochu klesol, snaží sa ma rozveseliť.
Ťažko v tejto situácii niečo popisovať, zažil som to moc krát, myslím sklamanie. Viem sa otrepať a ísť ďalej, aj keď tu sa mi moc ďalej kráčať nechce. Skôr mám chuť ostať stáť a riešiť situáciu. Oklepávam sa a pokračujem. Zdá sa, že som prekusol zlý dojem a vraciam sa späť do koľají. Problém však je, že som mierne odmeraný. Trochu mi padol hrebienok, ale kto by sa divil.
Dospel som k rozhodnutiu. Zajtra sa s ňou stretnem a budem vedieť čo mám spraviť ďalej. Nedá sa všetko hneď a som rád, že som si to uvedomil.
Opäť mám však ten svoj pocit, že som sa narodil, aby som druhých robil šťastnými a že ľuďom vstupujem do života len preto, aby som im rozsvietil svetielko nádeje a radosti v duši. Nehovorím, že sa mi tá predstava nepáči, ale tiež mám jedno svetielko, ktoré nikdy poriadne nesvietilo.
Späť k téme, konečne viem čas nášho stretnutia. Volá ma na nejaký koncert a to mi hovorila, že sa nechá viesť a ja mám čosi vymyslieť : ) Nuž vypýtam pár informácii, ale v podstate nemám nič proti. Hm a je tu problém. Nebudem ho presne opisovať, radšej vynechám pár riadkov, kde sa naša debata uchýlila k hudbe.
Keďže sme obaja milovníkmi metalu, tak máme toho veľa spoločného, aj keď ona je na taký popudlivejší metal a ja skôr na živší, melodickejší. To však nevadí, nepočúvam len jeden štýl a zoznámil som ju s 8-bitovou hudbou. Reakcia presne akú som čakal "tebe sa čo preboha stalo??? niesi chorý alebo niečo také??? ". Možno, ktovie : )
Prejdem rovno k záveru rozhovoru, kde sme sa bavili o stretnutiu. Počasie nám veľmi nepraje, má pršať. Trochu sa tým zúžil výber možností kam ísť a čo robiť, ale povedal som jej, že aj keby pršalo a požiada ma o čokoľvek, tak to spravím, len aby to stretnutie nepreložila. Najprv si z toho spravila srandu, ale nakoniec ju to myslím veľmi potešilo. Nedokážem teda predvídať čo bude, ale som rád, že pre svoj dobrý pocit som jej dal najavo, ako veľmi s ňou chcem byť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár