Rozmaznaná

načo hreje
buší o sto šesť
v osamelom tele
bez vôle sa nadýchnuť
dokorán otvorené
a predsa nikto
iba prievan sa ho snaží zabuchnúť
bije pre nikoho
už len zotrvačnosť
núti ho opäť sa posunúť
ďalej
o malý krôčik
do nových stretnutí Nalej
a neprestávaj liať
na dne pohára
ukrýva sa
rastúca nádej
rozmazaná ale predsa ona
tak jej nedovoľ sa vypariť
v delíriu naplnená
z ponad stolu sa usmieva
konečne prvá
podaná ruka pomáha ti vstať
tak neváhaj
pozvi ju v noci do tanca

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu