Nechápem čo hovorím .
Najradšej by som si z celej sily jebla kladivom do hlavy.
Ale to by ma asi moc bolelo.
Ale to by bolo nič oproti tomu ako bolím samú seba.
To všetko pre tie moje jebnuté paranoidné myšlienky.
Už mám asi fakt tak dofakovanú psychiku že v živote si neudržím nijaký normálny vzťah , ani len pojebané priateľstvo.
Ja asi fakt nedokážem mať niekoho rada...
Obyčajne rada.
Každého koho mám rada nenávidím .
Nenávidím ich všetkých, ostatných mám piči .
Nútia ma aby som ich mala rada.
Nútia ma aby som bola smutná keď sú aj oni.
Nútia ma aby som sa trápila s nimi .
Nútia ma aby som ich lúbila.
Nútia ma aby som žiarlila.
Nútia ma aby som bola kurva, majetnícka osoba.
Nútia ma aby som mala chuť poklepkať si kladivom po hlavičke.
Preto som na nich nervózna.
Snažím sa s nimi prestať komunikovať.
Len preto že sa bojím toho že si nájdu niekoho iného a odkopnú ma.
toto ma toľko nebolí, lebo je to moja vina.
Proste mi strihlo a ja si to uvedomujem .
Lenže sa mi nechce s tým nič robiť.
A oni ma nechápu.
Ani nemusia.
Časom zabudnú.
Najdú si inú ako ja .
A ja si nájdem iných ako oni .
A časom ich zase vyhodím zo svojho života.
A dám si predpísať nejaké antidepresíva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
schizoofrenik
10. 1.januára 2012 20:41
:/
Napíš svoj komentár