Ja už neexistujem

Zabudnutie kričí v duši.
Padá dážď z modrých očí.
Zúfalý konár môjho žitia...
Osud pokúša.

Skúša a ničí.
Strach na perách.
Bolesť v celom tele.
Zobudí ťa,bude zle.

Tečie krv z môjho srdca,
Ty si to snáď nevšimneš.
Zabudni na moje skutky.
Utekaj preč.

Kým spadne posledný kameň z brala.
Ja už budem stratená.
Kým zhasne slza posledná.
Ja budem preč,zmätená,

Vietor tam v diaľke ničí ma.
Teda...už dávno zničil ma!
Bez nôh aj tak šla.
Na Slnko hľadela.

Tichý jemný vánok.
Kazí mojej hrudi spánok.
A ty sa len prizeráš.
Vravíš...."Pane Bože,ako to vyzeráš?!"

Konečne navonook dostali sa city.
Ukázal sa strach.
Zjavila sa bolesť.
Svet...tento svet je môj vrah.

Biele listy,modrý atrament.
To tiež ma zabíja.
Ooo,každý sa prizerá!
Úsmev uteká z papiera..!!

Ja bezmocne hľadím.
Utekám.
Ty silný si.
Ja už nie som sem.

Šli sme inou cestou.
Vzali nás iné vlaky.
Ja sedím na rozhraní.
Ty ako víťaz v cieli.

Ty v bielom plášti.
Visíš nadomnou.
Ja ležím na lôžku.
Čo sa to deje so mnou?!

Už vzlietla som.
Teba tam videla.
Zazrela aj seba,oči zatvorené.
Rany v srdci...bohužiaľ neuzdravené..!!

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu