Aj napriek tomu, ze som mala v zivote niekolko dlhorocnych vztahov, mozem az teraz zodpovedne spochybnit, ci to vobec bola laska. Bola? Bola to skor (magicka?) posadnutost. Muzmi, ktorych som si vyzboznovala, aj ked realne pre mna nikdy neboli partnermi. Az ty si mi ukazal - a to sa tu o laske ani nebavime, pretoze nie, nemozem povedat, ze by som ta lubila - - - pretoze si to nedovolim - - - ake to je v prvom rade mat k niekomu RESPEKT. Byt rovnocenny. Neskutocne sa mi paci, ze mas svoj svet, mas veci co ta bavia, si FAKT inteligentny, si tolerantny k inakosti, a to je to, co zeriem. Ze sa vieme rozpravat, ze si vieme povedat aj vtipne veci, aj tazke veci, aj odlisne nazory ako dvaja dospeli ludia a je to uplne v pohode. Dokazala som ti povedat NIE a necitit sa ani len trochu previnilo, nemala som potrebu ti nic kompenzovat, proste som ti povedala NIE, a ty si to s plnou vaznostou respektoval. Asi vtedy sa vo mne nieco zlomilo, a fakt som ta zacala vnimat inak.
To, ze sme spolu zacali spavat je v kontexte toho vsetkeho asi len prijemny bonus...alebo aj nie. Zazila som vdaka tebe tolko noveho. Tolko krasneho a bezpecneho objavovania. A to je na tom strasne super. Ako bezpecne sa pri tebe citim. Navyse si ma naucil sa na svoje telo pozerat inak. Je to pre mna az tazke popisat, ale ja som nikdy necitila, ze svoje telo skutocne vlastnim. Vzdy to bol moj nepriatel a nikdy nevyzeralo tak, ako by som chcela. Samozrejme, ze moja v tomto smere chora hlava mi vzdy hovorila, ze jedine, co je na nom pekne, su kosti. Hlavne keby ich bolo vidno. Ty si mi ukazal, ze to je uplne inak. Aj ze by som si ho mohla dovolit aj "prisposobit" tak, aby sa mi pacilo, ak to tak chcem. Proste ja akoby som tam tu moznost, tu kolonku ani nevidela, chapes to? Az ty si mi ju otvoril. Ked som riesila prve tetovanie tak si mi povedal presne to, co som potrebovala pocut. A to tetovanie mi vytvorilo vztah, spojilo ma s mojim fyzicnom a zaroven mi tak trosilililinku zburalo obavy zo zaviazania sa na cely zivot. Je to predsa nieco, co na tej kozi budem mat uz navzdy.
Mozno som sa mala pred tymi 8rokmi, ked sme sa spoznali, zachovat inak, a bol by to celkom iny pribeh. Ale nech. Vsetky pribehy maju zaciatok a koniec. A co ti poviem, ked odidem? Jedno velke, uprimne DAKUJEM.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár