poviem kamarátke a do očí sa jej zahľadím.
Vidím smútok,
Ona však vie,že mi môže všeličo povedať.
A aj povie! Všetko!
vyrozpráva sa mi a ja ju pochopím.
Prečo by aj nie?
Som predsa jej bútľava vŕba,
lenže mnohí často zabúdajú,
že aj ja som len človek a chcem občas poradiť!
A tak sa to tiahne,
už dosť dlhé roky..
Ja každého vypočujem,
no oni mňa už nie.
Pár krát som to zvládla,
no teraz už nie...
Chem dýchať,
ale nevládzem.
Problémov mám veľa vlastných,
kto by ich však nemal?
Ja rada som bútľavou vŕbou,
len toto je už veľa.
Chcem dýchať,
ale nevládzem.
Aj ja chcem svoju vŕbu,
nemám však už žiadnu silu....
Nechcem už nič,
len voľne dýchať....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár