- „Fuj, tu niečo veľmi smrdí!“ – povedal som.
Neznáma slečna, ktorá sedela vedľa mňa a mala evidentne nádchu:
- „Ja nič necítim. Čo cítiš?“
Mňa táto otázka potešila a začal som rozprávať. Opísal som svoje momentálne pocity, aj včerajšie pocity, aj pocity spred mesiaca. Povedal som jej, ako som sa cítil vlani v novembri, 22. apríla 2006, či na jar roku 1996. Len som rozprával a rozprával a ona sa na mňa čudne pozerala. Ale počúvala …
Toto sa mi dnes snívalo.
Veľmi výstižný sen. Premýšľal som nad ním a nemal som z neho dobrý pocit. Už dlhšie čakám, že sa ma niekto úprimne opýta, ako sa cítim a čo cítim. A ja začnem rozprávať a rozprávať, opíšem svoje pocity, aj včerajšie, aj tie spred mesiaca. Poviem, ako som sa cítil vlani v novembri, 22. apríla 2006, či na jar roku 1996. No trochu ma desí, že takéto otázky nedostávam. Strácam ľudí a nemá sa kto pýtať. Občas sa niekto, koho som dlhšie nevidel, opýta ako sa mám, no to nie je to isté. Možno som príliš náročný. Celkovo nerád používam otázku „Ako sa máš?“. Druhá strana väčšinou povie „Dobre“, aj keď to tak nie je. Ak sa naozaj úprimne zaujímam o pocity ( a stáva sa mi to dosť často ), použijem otázku „Ako sa cítiš?“, alebo ešte lepšie: „Čo cítiš?“. Často mám pocit, že táto otázka toho človeka zaskočí. Nerád moralizujem a nechcem ani zmeniť svet, na to som primalý a prislabý. Bolo by však dobré, keby sa ľudia celkovo viac zaujímali o city a pocity iných, nie len o svoje. Ja cítim akútny nedostatok otázok, čo ma v kombinácii so snom priviedlo k napísaniu tohoto desivo úprimného blogu.
Pýtajme sa viac!
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
grietusha
25. 7.júla 2010 12:01
spomínam si, ako som sa ťa to raz spýtala. a spomínam si aj na to, že si sa veľmi radoval a veľa si napísal. bolo to super
2
občas o svojich pocitoch hovoriť nechceme
mne tiež chýbajú tie otázky
mne tiež chýbajú tie otázky
6
Musím súhlasiť. V dnešnej dobe sa omnoho častejšie používa otázka "Ako sa máš?". Ale ľudia sa ju nepýtajú za účelom zisťovať ako sa ten človek naozaj má, zvyčajne sa táto otázka kladie len z povinnosti a v podstate je odpoveď aj tak odignorovaná. Áno, je pravda že väčšina odpovie "dobre" ale ak očividne vidí, že ten človek nemá záujem, tak na čo rozpytvávať jeho dôvody, prečo sa nemá dobre.
Všetci sa dnes aj tak zaujímajú len o seba. Za prieteľmi chodia s tým, aby sa im vyrozprávali, posťažovali.. a nemalo by to byť skôr naopak? prísť za priateľmi a spýtať sa ich, či neičo ONI nepotrebujú? Čo človek-to sebec. Fakt. Nehovorím že ja som ideálna.. kdeže, mám veľa chýb, ale ak vidím že má človek problém snažím sa pomôcť a kašlem na moje pocity.. na moje trápenia..
Ospravedlňujem sa za taký zdĺhavý komentár, ale neodolala som.. ak som vás nudila, pardón.
Všetci sa dnes aj tak zaujímajú len o seba. Za prieteľmi chodia s tým, aby sa im vyrozprávali, posťažovali.. a nemalo by to byť skôr naopak? prísť za priateľmi a spýtať sa ich, či neičo ONI nepotrebujú? Čo človek-to sebec. Fakt. Nehovorím že ja som ideálna.. kdeže, mám veľa chýb, ale ak vidím že má človek problém snažím sa pomôcť a kašlem na moje pocity.. na moje trápenia..
Ospravedlňujem sa za taký zdĺhavý komentár, ale neodolala som.. ak som vás nudila, pardón.
7
Súhlasím.
Mne to tiež príde tak, akoby ,,Ahoj, ako sa máš?" bol základný pozdrav všetkých okolo.
A keby sa ma niekto spýta ,,Čo cítiš?" áno, ostala by som zaskočená.
Ale asi by som tomu človeku "vyliala moje city."
Mne to tiež príde tak, akoby ,,Ahoj, ako sa máš?" bol základný pozdrav všetkých okolo.
A keby sa ma niekto spýta ,,Čo cítiš?" áno, ostala by som zaskočená.
Ale asi by som tomu človeku "vyliala moje city."
Napíš svoj komentár