Ranno-nekávová

Prebudil som sa zo sna
do reálnej ity, kde
už pulóvre na balkóne
neboli farebné a
pozitívne pero nepísalo
a nebolo všetko ideálne.
Vlastne skoro nič také ne-
bolo. Boli za to bôly, i
občasné straty ľudí, bojkoty,
lonelylonely ako najhra-
nejšia. A hrany, rany, mračné
rána a vychladnutá káva
ranná. Ešte aj bez cukru.
A bezletová zóna, lebo
ľahko narazíš hlavou do
neba. Nebaví ma zem nie-
kedy a iné slová začínajúce
na „nie“. Niekoľkokrát som
si povedal, že to takto nie je
dobré. „Dobré ráno“ povedal
mi ten sivý pulóver na balkóne a
ja som sa trošku začudoval,
prečo je tá obloha sivá za ním.
I bodka je sivá, uvítal by som
farby iné, ale premaľovať ne-
môžem, lebo som stratil ceruzku
a farby všeobecne niekam ušli.
Treba si ich viac vážiť, keď
sú. Súhlasil som sám so sebou
pri tejto myšlienke a odpil som
si z kávy, ktorá bola studená a
bez chuti. Ona vlastne ani ne-
bola, len som si ju predstavil,
lebo sebaklam je silný a ja sa
už trošku bojím odvtedy za-
spať.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu