Vzbura majonéz ( chladničkový výskum II. )

V minulom diely môjho výskumu som vás oboznámil s mojou teóriou o chladničkovom živote potravín. Ako správny potravinológ som si dal záležať na tom, aby sa mi podarilo moju teóriu potvrdiť. A tak som si zaobstaral malú kameru a mikrofónik, ktoré som chcel nainštalovať do chladničky.
Vedel som však, že je to veľmi ťažko zrealizovateľný a riskantný nápad. Všetko som pekne naplánoval. Aby som bol autentický, preobliekol som sa za paštéku a vybral som sa do chladničky, aby som tam namontoval mojich pomocníkov. No ja som zábudlivá paštéka a zabudol som si šrobovák. Nepodľahol som panike a v pokoji som sa vybral po šrobovák. Po tom, čo som sa vrátil do kuchyne, ma ale čakalo nemilé prekvapenie! Prefíkané majonézy zistili moje tajomstvo a zorganizovali proti mne povstanie! Boli všade a boli ich stovky. Mal som pocit, že za ten krátky čas zavolali všetky majonézy z okolia. Stál som tam prezlečený za paštéku a netušil som čo sa bude diať! Priznám sa: veľmi som sa bál. Mal som však veľké šťastie: majonézy preukázali, že majú obrovský charakter. Bolo jasné, že by ma bez problémov zdolali, keďže boli v obrovskej prevahe, no oni mi ponúkli mierovú dohodu. Navrhli, že ak podpíšem ich požiadavky, tak mi dajú pokoj. Nemal som na výber a pristúpil som na ich dohodu. V nej stáli nasledujúce požiadavky: musím ukončiť môj potravinový výskum ( takže toto je logicky posledný diel ), už nikdy nemôžem jesť majonézovo-zemiakový šalát a ani tresku v majonéze, každý večer sa musím pomodliť k Bohu majonéz a k majonéze sa musím vždy správať s úctou a rešpektom.
Takže so smútkom musím napísať, že môj chladničkový výskum skončil. Nedostanem za to ani Nobelovku a ani nezmením svet. Snáď inokedy …


P.S.: za inšpiráciu veľmi pekne ďakujem slečne mielikki

 Záchod

6 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu