Sú dve srdcia, ktoré bijú,
jedno je jeho a jedno jej
a šedí vlci do noci vyjú
že to jej pre jeho nežije.
Hoc jeho srdce po jej túži
aj vlk samotár do tej noci vyje
a nočný motýľ nad ním krúži
a vie, že jej pre jeho nikdy neubije.
A ten vlk čo vyl do tej noci
spoznal túžby jeho srdca
hoc nebolo to v jeho moci
a pomôcť chcel mu predsa.
Lebo videl ako jeho srdce po jej túži
a vedel, že ho nemôže mať
chcel jeho lásku vložiť do záhonu ruží
no len tú pieseň mu mohol dať.
Láska tá predsa len je iná
nie je láskou človeka jedného
nie je to však toho vlka vina,
že to jej srdce ľúbi iného.
Jeho srdce jej ľúbiť by chcelo
no jej srdce bude mlčať
ľúbiť by ho chcelo vrelo
vyje vlk pre pár malých vĺčat.
Slzy stekajú vĺčkom po tvári
a ten vlk to do tej noci vyje
jeho srdce keď je s jej, tak zažiari
no vie, že jej pre jeho nikdy neubije.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár