ale bola jeseň
keď ja práve preto
začal som spievať svoju smutnú pieseň
A keď nastala chladná klíma
a skončila sa jeseň
teda začalo obdebie zima
a ja ešte stále spievam svoju smutnú pieseň.
Všetko sa odo mňa obrátilo
bez lásky ostal celý svet
prial by som si aby sa to vrátilo
ale splnenia želania môjho niet.
Smútim a spievam smutnej piesne tóny
prestávam všetkému veriť
z očí mi padajú kvapiek tony
svet na mňa začal zle mieriť.
Bojím sa a bojím sa veľmi
čoho sa bojím to je zložité
dávam najavo to slzami
a srdce moje to je rozryté.
Život vrazil mi do srdca dýku
a tlačí na ňu stále
a ja vo svadobnom saku
z tohto zlého svetá chcem odísť náhle.
Utiecť chcem pred týmto veľkým zlom
utiecť pred týmto svetom krutým
veď moje srdce prežíva veľký lom
utiecť chcem pred týmto zlom ozrutným.
Zmiznúť ďaleko od toho miesta
utiecť do miest kde sa nič také nedeje
a nájsť vo svete takého miesta
kde už nebudem mať tento pocit beznádeje.
Lebo neviem čo sa v mojej duši deje
neviem či je to tým krutým osudom
stále mám pocity beznádeje
a stále viem čo je v tom.
A stále beznádejný pocit
stále ostávam vo veľkej tiesni
a za čara tmavej noci
všetko spievam v mojej smutnej piesni.
Je mi zle a stále plačem v tichu
stále utiecť by chcel som niekam
a mokré oči a ústa v suchu
stále smutnú pieseň spievam.
Bežím tichom tmavej noci
bežím popri veľkej rieke
a opäť ten beznádejný pocit
ako by niekto na mňa hádzal siete.
padám na zem pod ťarchou mojej tiesne
padám pod ťarchou svojho bremena
všade ozývajú sa tóny mojej smutnej piesne
a ja padol som na svoje kolená.
Padám ďalej na zem tvárou
padám v slovách mojej piesne
srdce zničené mám lávou
čakám kedy treskne.
A keď treskne rozbije sa
rozbije na malé kúsky
a ja na zemi už nehýbem sa
a počuť mojej piesne dúšky.
Telo na zemi, z očí sĺz more
srdce popraskané lávou horí
nedokážem pozrieť sa už hore
a ja v mojej piesni sa bojím.
Všade tóny mojej piesne ozývajú sa
počuť ich hrať na citare aj na lutnu
a jej kruté slová neskrývajú sa
a všetko na vôkol počuje moju pieseň smutnú.
Tá pieseň tá je záhuba
záhuba všetkých mojich snov
a smútku je to záľuba
keď počúva tóny mojich slov.
Pod stromom uväznená je sova
a tiež vo veľkej tiesni
ona i ja zomierame v mojich slovách
zomieram v mojej smutnej piesni.
Zomieram v tichu tmavej noci
zomieram v smutných tónoch
už naposledy zatváram svoje oči
a čakám čo mi v inom svete povie Boh.
Prečo chcel aby som takto skončil?
prečo nechal ma v mojich smutných slovách
už zatváram uplakané oči
a na perách mám smutné slová znova.
Už ležím nehybne v tomto smutnom tichu
čakám aby sa to skončilo
no v tom zrazu vo velikom ruchu
niečo ma za ruku chytilo.
vtom zaznel mocný hlas
mocný snáď po celom svete
počul som ho stále znova a zas
počul som ako trhajú sa z neho moje siete.
z toho hlasu som musel pootvoriť oči
a vidím že hmla nastala biela
a v tej tmavej bielej noci
cítim že sa z toho hlasu zem trase celá.
Pozerám a vidím, že to nie hmla biela
vidím že to niečo nezemské
lebo to mohutný hlas archanjela
ozýval sa v mohutnej tónine nadzemskej.
Vtom videl som ho ako za ruku ma drží
videl som že na mňa nepekne pozerá
pýtam sa či môže anjel ku mne byť drzí?
alebo je to len moja nedôvera?
no anjel nesprával sa ku mne jemne
to nie ale správal sa ku mne drsne
jeho slová boli nepríjemné
no on len vyháňal smutné slová mojej piesne.
Triasol so mnou triasol
triasol celou silou
lebo ja už veľmi nadol som klesol
a piesňou zomieral som nemilou.
Už prestávam cítiť ten pocit
prestávam cítiť pocit tej tiesne
a za krásne bielej noci
zabúdam na slová mojej piesne.
Pozrem a vidím že noc je biela
pozrieť sa tam som cítil nutne
to prekrásny hlas archanjela
roztrhal slová mojej piesne smutnej.
Teda už aj keď neveril som
a padol som pod lámaním mojich nôh
a teraz pri ňom uveril som
že jediný ma z toho dostal Boh.
Boh ma dostal z mojej tiesne
dostal ma z tých hrozných slov
a roztrhal slová mojej smutnej piesne
a ponúkol mi znova možnosť mojich snov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár