10.Kapitola-Hurikán
Július stál na kapitánskom mostíku a ustarane sa díval na oblohu. Blížila sa búrka. Veľká búrka. To bolo isté.
„Kráľ chystá svoju družinu na poľovačku.“ Ozval sa spoza neho zamatový hlas.
„Čože?“ opýtal sa prekvapený kapitán.
Zahľadel sa na ženu za ním. Bola krásna. Naozaj veľmi krásna. Tmavohnedé takmer čierne rovné vlasy ktoré sa vo svetle mesiaca prekrásne leskli. Oči farby polnočnej modrej a krvavočervené pery. Záhadná, zvláštna a tajomná ako noc. Žiarivá a optimistická ako mesiac, neúnavná a stále živá.
„To je taká povesť.“ pokračovala Moon a tým ho vytrhla zo zamyslenia.
„Vraví sa, že kedysi žil malicherný a skúpy kráľ. Jedného dňa, keď bol poľovať, zastrelil v lese čierna pumu. Bol to premenený démon. Ten ho zaklial tak, že kráľ musí každú búrku poľovať na oblohe. A už nikdy nesmie zostúpiť na zem.“ Rozpovedala starý príbeh Moon zatiaľ čo upevňovala uzly. Július jej venoval očarujúci úsmev a ticho povedal:
„Zaujímavý príbeh. Vieš čo ma vždy zaujímalo? Ako to že toho tak veľa vieš.“
„Veľa som toho zažila, videla a čítala. Nič horibilné.“ povedala zľahka no jej úsmev bol trochu kŕčovitý.
Paluba sa ponorila do ticha. Oblohu preťal blesk. Loď sa nebezpečne zakolísala.
„Už je to tu.“ šepla takmer nečujne Moon, no Július ju aj napriek rozbúrenému moru počul.
***
Danee ležala v Jimmyho náručí a klepala sa. Obaja to cítili. To nebezpečenstvo. Neobyčajný hurikán ktorý určite zasiahne ich loď. Cítili to všetci so štipkou mágie. Chlad sa vám zarezával do morku kostí a ničil vás. Zabodával vám do srdca striebornú dýku a nehodlal ju vytiahnuť. Trhal vašu dušu na kusy a nemilosrdne ju oblapil. Bolo to horšie ako dementory. Bolo to horšie ako pozrieť sa do tváre smrti.
Danee sa otočila tvárou k Jimmymu. Bolo potrebné povedať zatiaľ nevyrieknuté.
„Keďže to asi neprežijeme, chcem aby si vedel že ťa milujem.“ Zašepkala nežne Danee a pritisla svoje ústa k Jimmyho perám.
***
Hermiona sa obliekala rýchlosťou svetla. Tmavú nočnú oblohu preťala už desiatka bleskov. Z hromov burácajúcich po každom z nich vám v hlave až rezonovalo. Hermiona si na košeľu rýchlo obliekla korzet a na nohy navliekla jazdecké nohavice. Nazula vysoké čižmy, ošetrené nepremokavým kúzlom a opásala opasok s mečom a pištoľou. Kabátec šitý z hadej a dračej kože stihol len zašušťať, keď ho zapínala. Vo vreckách mala zmenšených niekoľko fľaštičiek dokrvovacieho, posilňujúceho a ukľudňujúci elixír a do istoty i značnú dávku kostrorastu.
Pri tej rýchlosti akou sa ponáhľala pomôcť Júliovi a Moon, si nevšimla čiernej postavy pred ňou a tvrdo narazila.
„Á pán profesor. Prepáčte a poďte. Prichádza hurikán. Na lodi je potreba každej schopnej ruky.“ Povedala Hermiona už sa hnala ďalej.
Snape začaroval svoj plášť proti vide a vydal sa za ňou. Na palube našli Moon a Júlia ako upevňujú uzly. Oni dvaja sa vydali do lanovia.
Grangerová vyskočila a s dýkou v ústach sa zachytila lán. Rýchlo a mrštne vyliezla hore a ladne vyskočila na brvno. V silnom vetre sa zakolísala no elegantne udržala balans. Vydal sa za ňou. V silnom vetre a daždi mu lezenie spôsobovalo menšie problémy, no podarilo sa mu vyliezť až nahor. S Grangerovou odviazali plachty, ktoré potom Jimmy a Danee odniesli do podpalubia a nahradili ich latinskými, vhodnými na kormidlovanie a vzdorovanie búrke.
„Už to prichádza.“ Zakričala Hermiona a ukázala na západ. Odtiaľ sa blížilo hejno obrovských mrakov ešte horších ako tie nad nimi.
„Zlezte okamžite dolu!“ zvreskol Július.
Hermiona okamžite zoskočila dolu kde pristála rovno na zadku, vďaka vode hrnúcej sa vo vlnách na palubu. Severus sa pomaly snažil zliezť dolu no jeho úmysly kazili už spomínané prívalové vlny. Nedali sa zastaviť ani kúzlami a vo vzduchu bolo cítiť zvláštnu mágiu. Dostávala sa im pod kožu až do morku kostí a spôsobovala nepríjemné mrazenie. A v tom sa na parketách tohto dramatu zjavil ďalší herec aj so svojou hranou postavou.
***
Princ spal. No teda spal ako spal. Takého ľudského pôžitku ako je spánok mu nikdy nebolo dožičené. Dumal. A potom uzrel dej za svojimi malými okrúhlymi okienkami.
Hromy, blesky a rozbúrené more. Čierne, temné mraky týčiace sa nad Nemezis. Pach plesne ktorý sa tradične držal pirátskych lodí sa miesil s niečím iným. Niečím zlovestným a nebezpečným. Ten hnusný chlad omotávajúci sa okolo jeho duše i srdca už zažil. Vliezajúci do jeho hlavy, prekusávajúci sa až do morku kostí si priveľmi dobre pamätal. Nie neboli to dementori. Nie tento chlad vyvolávalo niečo úplne iné. Niečo mocnejšie a temnejšie. Niečo čoho sa všetci báli. Teda, aspoň by sa mali. Bol to jeden z nich.
Jeho perami sa mihol úškrn. Toto bude ešte skvelé a zaujímavé divadlo. Celkom sa aj tešil na stretnutie starých známych. Vstal a vydal sa na palubu. Toto si rozhodne nenechá ujsť.
***
Keď Siva vkročil na palubu, vedela som že tento boj bude len na nás rovnako ako som vedela že Siva sa na ten boj teší. Naše oči sa stretli. Obaja sme vedeli či príde. To čo má prísť nebude obyčajný hurikán. A ich dobre strážené tajomstvo čoskoro vypláva na povrch.
***
Hermiona otrasene spomínala na to čo sa stalo na palube. Keď si myslela že ich hurikán už, už dostihne na podlahe sa zjavil svetelný kruh. Celá loď sa obalila takmer neviditeľným obalom a na loď prestali dorážať vlny. More sa upokojilo spolu s dažďom. Na jeho južnej strane horel oheň, na severnej burácali vlny, na východnej fúkal vietor a točilo sa malé tornádo a na západe vyrastala tráva i so stromami.
A v samom strede tohto zvláštneho kruhu sa zjavili dvaja takmer navlas rovnaký mladíci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár