Seraphis práve zapaľoval sviečku zeme v Nyxinom kruhu na jej počesť keď to pocítil. Započul volanie v jazyku starodávnych démonov. Hlboký zamatový hlas prosil o pomoc. I jeho brat spozornel. Vydal sa do stredu kruhu. Zo zeme zodvihol fialovú sviečku a rýchlo a takmer šeptom začal privolávať posledný živel :
„Divoký a voľný duch. Nyxiným menom ťa vyzívam! Odpovedz! Stráž ma pri tomto obrade a obdar ma silou bohyne! Pomôž mi vypočuť volanie a zachráň so mnou moju bohyňu!“
Obklopilo ich tornádo. Okolo neho sa rozprestreli ničivé plamene a za nimi obrovské vlny. Tie zas Obrástli korene a stromy. A potom ich to naplnilo. Duch sa pridal. Magickým žezlom stvoreným dvanástimi bohmi sa dotkol stredu kruhu a už aj cestovali i s bratom naprieč svetmi v ich pátraní po ich patrónke.
Keď sa zjavili na lodi takmer začínal zúriť hurikán. Jednou jedinou tichou prosbou mal moc živlov vo svojich rukách a hurikán ustal. Kruh pod ich nohami zmizol a živly sa rozpŕchli k svojim držiteľom. No magické žezlo zostalo. Zostalo i čierne červeňou vyšívané a rubínmi vykladané rúcho no aj zlaté šperky okolo jeho krku, rúk, nôh a v jeho ušiach ostali. Rozhliadol sa. Hľadal JU. Tú čo spustila volanie. A potom, keď ju uzrel padol pre ňou na kolená. Jeho brat spravil o sekundu neskôr to isté.
***
Bola hlboká noc. Všetci na palube lode Nemezis spali. Teda až na skupinku ľudí sediacu v kajute kapitána. Hermiona výnimočne nič nechápala, Július sa tváril veľmi prekvapene a Severus si ako vždy nechával nasadenú kamennú masku. Moon aj s Princom boli značne nervózny a dvojica mladíkov sa nenápadne usmievala. Takmer nikto z ich rad nestretol ich bohyňu. A tá sa práve chystala všetko vysvetliť. Aj so Sivou boli už vo svojej pravej podobe. Jej pokožka bola celá modrá a posiata striebornými hviezdami. Čierne vlasy boli pretkané striebornými pramienkami a točili sa v lokniach až na zem. Čierne rúcho bolo vyšívané zafírovou, nachovou a červenou.
Princ bol oblečený ako indický fakír a okolo krku ma prívesky a náhrdelníky. Obaja mali na hrudi Materské znamienka v tvare kvetín. Moon sa zhlboka nadýchla. Rozuzliť a ešte viac zauzliť tento príbeh.
„Moje meno nie je Moon. A jeho meno nie je Princ. Nie sme ľudia. Nie sme smrteľní. Nie sme čarodejníci. Sme démoni.“ Odmlčala sa.
„Čože ste? Démoni?“ pýtala sa ako obarená Mia.
„Áno, sme démoni. A to nie len tak nejaký. Démoni sa totiž delia do skupín. Od úplne najnižších ako sú džinovia z prsteňa, cez upírov až po nás. Dvanásť najvyšších démonov, starovekých bohov súperiacich medzi sebou od pradávna a držiacich ochrannú ruku nad svojimi vyvolenými. Ja som Nyx. Bohyňa noci. Patrónka upírov a mačiek. Ja rozhodujem o tom kto premenu v upíra prežije a kto nie. Dávam moc držať moc živlov a tak si určujem kňazov a kňažné. Dávam svojim deťom, upírom požehnania a dary.“ Zadívala sa na Sivu. Teraz sa musí predstaviť on.
„Ja sa v skutočnosti volám Siva. Strieborný démon boh mesiaca a slnka. Preto tie oči. Dohliadam na to aby slnko každý deň vyšlo, zapadlo a aby ho mesiac vystriedal. Som patrón pirátov a nad nimi držím ochrannú ruku. Preto brázdim šíre more.“ Zakončil svoju reč a spokojne sa díval vôkol seba. Bolo to vonku.
„A prečo ste nám to nepovedali?“ opýtal sa Július.
„Pretože sme vás nechceli zatiahnuť do odvekých súbojov medzi nami dvanástimi. Aj teraz vám to vravíme len preto, lebo ten hurikán zoslal démon bleskov.“ Odvetila ticho Nyx.
„Myslím že by ste sa mali ísť vyspať.“ Pripomenul im čas Siva a začal ich strkať von dvermi zatiaľ čo ostatní okrem Júlia šli za ním.
„A vy?“ spýtal sa Severus.
„My nedokážeme spať. Spánok je len ľudská výsada.“ Odvetila Nyx a zapadla aj so Sivou a upírimi dvojčatami do svojej kajuty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár