Náruč Morfeova Prechádzam dverami, tou bránou mojich snov. Otočím sa. Padám. Bol to sen, či vari skutočnosť? Strácam sa v tom, čo realitou je, či v náručí Morfeovej sa deje. Hrou farieb nebo žiari, sťa kvety na konári. Svetlo uniká. Tam kde deň zaniká tma ožíva, nebezpečie sa rodí, láska zapína, mesiac sa žení, žiara hviezd v lone mu usína. Potom zas noc umiera, deň sa zrodí, slnko púť začína, Morfeus náruč zatvára. Sen odplával. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj