vychutnal si si ma ako malé dúšky.
Videla som vtedy žiaľ len TEBA,
v tej chvíli sa žiť bez TEBA nedá,
tvoj podľad si ma ŤA vtedy nedá.
Spomínam,že všetci sa vyparili,
naše ústa zalepili.
Pocit tepla,
pocit TVOJICH rúk okolo mňa,
pocit túžby TVOJEJ po mne,
pocit neopísateľný,stal sa nezabudnuteľný.
Po ďalšej hruške,šla TVOJA ruka ešte nižšie.
Čo sa stalo,stalo sa,
zabudnúť nedalo sa.
Prítomných veľa očí bolo,
na druhý deň v škole fópa z toho.
Ten hrejivý bozk a TVOJU ruku v mojej som stále cítila,
ten podľad do očí,čo mi pri spomienke slzu vytlačí,
ten úsmev ma vždy niekam dotlačí,
ten dotyk,stále cítim,nevymažem a čas nevrátim...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hustééé