Svoj zivot som v rukach mala,
opat som ho dodrbala.
Krasne si ma obimal,
miestami az dojimal.
Bola to carovna noc,
v rukach som mala moc.
Nechcel si ,aby som odisla,
ku schodom som so smutkom podisla.
Srdce mi bilo ako hrom,
akoby medzi nas postavili dom.
Ten dom moje kamaratky boli,
som sprosta ako nepadnute goly.
Prednost som vsak im dala
a teba so smutnou tvarou opustala.:{

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár