Za stáleho povzbudzovania fanúšikov Bílych Andelov sa tiahli rôzne akcie. Je pravda, že tie naše skoršie stroskotávali. Šošóni boli nebezpečnejší. Vtedy mi padol do oka hráč súpera- Admir Vladavič. Celý zápas bol očividne pri chuti a šošónom potiahol zopár krásnych akcií, vsietil dva góly. Keď som už myslela že ozaj dnes neuvidím radosť z nášho góla, vyvrátil mi to Peťo Doležaj, ktorý upravil skóre premeneným pokutovým kopom 2-1.
Smutná z prehry som určite nebola. Fans boli počas celého zápasu briliantní, prvotriedni, príkladní...! Vyparili sme sa teda so štadióna, každý obohatený o to svoje a pobrali sa späť domov. Vlak nám takmer ušiel, podchodom na železničnej sme nahodili šprinty s ďalšími mladými podnapitými spartakovcami, ktorý cestovali s nami. Cesta ubehla podstatne skôr, šlis me rýchlikom. Doma unavená som rovno zapla pc a vyčkávala , , svojho" spartakovca.
Verila som, že toto môže byť ozaj začiatok...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár