Vidím len to čo ostalo z môjho utrápeného svedomia, vidím očí, v ktorých niekde hlboko je iskra ale prekryla ju prázdnota ale na chvíľku, keď sa snažím usmievať sama na seba sa mi oči usmejú tiež, asi je to tým, že sa mám rada. Aj, keď by som sa chcela niekedy nenávidieť!
Ty vidíš, dievča, slečnu, ktorá je upravená, má vysoké opätky, vypasované rifle a obtiahnutý top, arogantný výraz mrchy, sebavedomo drží kabelku myslíš, že je povrchná.
Ja sa pozerám do zrkadla a viem, že som ešte mladunká a mám kopu snov, poznám strach, cítim, neustále cítim bolesť. Som cieľavedomá a viem, že to čo vidíš ty, viem perfektne zahrať, lebo nie som takou. Som citlivá až moc, len to ty vidieť si nezaslúžíš, keď nepoznáš a súdiš.
A práve toto ma naučilo nesúdiť ľudí podľa výzoru, čo keď vidím peknú babu, ktorá rozdáva úsmevy a možno vnútri trpí tak, ako si ty nevieš ani predstaviť a keď vidím na pohľad arogantné dievča, tiež si nedovolím ňou opovrhovať, veď neviem čo ju núti byť takou! Preto ja vidím inak všetko ako ty!
Som iná ako iné aj keď mám dvadsať rokov, cítim všetko inak ako pred rokom, cítim inak ako by som mala cítiť,lebo dospelosť a starnutie neprichádza vekom ale okolnosťami a skúsenosťami.. nemala by som byť náhodou bezstarostná, aj keď ver, občas to dokážem a som šialene veselou, lebo aj toto som sa naučila hrať! Nechcem trápiť sebou ľudí okolo mňa, oni si to nezaslúžia, lebo vydržali so mnou veľa ťažkého...
Prepáčte ale som a aj ostanem nenávistná, lebo mi zobrali to čo som na sebe milovala, lebo mi zobrali to čo som chcela milovať viac než seba.! Veď som chcela byť len šťastnou!! Zadrhnite sa hyeny!
Teraz už viem, že najskôr treba spoznať až potom si vytvoriť cit!
Snažím sa byť perfektnou aby som podaktorých nasrala, podaktorých ohúrila, ale VER MI, toto ťa neuspokojí, nespraví to tvoj život šťastným, možno ťa to len viac potopý, stratíš sa v hrdosti, chápeš?! Zabudneš cítiť, život ťa potrestá!
A poznáš ten pocit, keď ti závidia aj chvíľkový úsmev, lebo ja HEJ! Bojím sa byť šťastnou čo i len na 10 minút, len sa usmievať , lebo príde niečo čo ma zlomí tak, že týždeň nedokážem prehovoriť bez toho aby mi nestekala po líci horúca slza!
Odpusť mi Bože, že som bola zlou, ale ja sa len správam tak ako sa správali ONI voči mne! Nevidel si Bože, tie rany čo som dostávala, tie kopance, keď som už nehybne ležala na zemi, nepočul si moje prosby, nestíhala sa mi rany hojiť. Bojím sa, že nikdy nedokážem odpustiť, časom na to možno všetko zabudnem ale.. Psychická bolesť nevidíš ju ale je horšia než fyzická, keby môžem nosím svoje roztrhané vnútro na dlani, nech vidia!
Pocit toho, že toto všetko robí zo mňa zle monštrum, ktoré časom nič nezasiahne ale ja nechcem byť necitlivou, to už by som nebola ja.
Veď ja už nepoznám slovo nádej, pýtam sa Bože ako by som sa cítila keby mi splníš sen?!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár