Kukal, vpravo i vľavo, hore, dole.
Otca jeho a mater s ním...
A tí ľuďkovia len pekne okolo neho, obskakovali ho, holé zadky mu ukazovali, až sa začal trápne cítiť, keď videl, ako sa na neho usmievajú vypasené ženské pampúchy.
Bol z iného kraja a hoci Blbec, vedel, že sa to akosi no - nepatrí.
No čo mal robiť.
Akosi sa začal ošívať.
Opatrne, ukradomky i opačoval tú svoju, akože sa to len po ich volá, no, holú panimandu. Dáka sa mu zdala úbohučká, kostnatá vedľa toľkých vypasených šuniek, čo sa naňho zo všetkých strán usmievali, ba čo, rehlili, natriasali nad spustenými gaťami i zdvihnutými sukňami.
Už aj začal ľutovať, že sa s mladým hádal až ho prehádal a vybral sa sem sám.
Potom to začul.
Všetko sa vraze úctivo sklonilo až po zem, gate stiahnuté až po päty a suknice vysoko vykasané nad hlavy. Tými ich vypasenými šunkami smerom k prašnej ceste.
Po ceste sa hýbal v mračne múch a akéhosi odóru, akosi povedome pripomínajúceho Blbcovi jeho rodnú Latrínu, a rodné lúky nad ňou, voňajúce írečitým lajnom, a menej už tou materinou dúškou po dobrom trúnku v krčme u Lojza, akýsi hintov...
No hintov ako hintov, ako sa to vezme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
orochimaru
4. 7.júla 2010 17:39
Pekny blog!
Napíš svoj komentár