Nemám rada tieto večery kedy sedím sama vo svojej izbe a tok myšlienok sa snažím prehlučiť rádiom za ktoré mi aj tak za chvílu rodičia vynadajú, že ruším ich falošnú večernú idylku.
Normálne by som si len tak bez dôvodu poplakala. Škoda, že už mi to nejde tak ako ked som bola decko.
Alebo by som si tak trápne naliala pohár vína a zapálila cigaretu, hoci neznášam víno a nefajčím ale spravila by som to, ked už všetci opisujú aké uvolnujúce a oslobodzujúce to.
Chcem sa rozprávať! Nechápem ako sa môžu ludia nechať tak zožierať myšlienkami, ja by som to nedokázala za chvílu by mi asi preskočilo.
Dobre, tolko moje súčastné skromné zmýšlanie. Vraciam sa späť k
angličtine.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
georg21
12. 2.febuára 2013 17:15
rozhovor pomáha
Napíš svoj komentár