Iný ľudia neznášajú pondelky.
Ja sa až tak nesťažujem.
Aj dnes, prišla som do školy (za stáleho mrnčania kamarátky o tom koľko nás toho čaká a že už POTREBUJE VIKEND!!!) sadla som si do lavice a ako každé ráno som sa zahľadela do okna na mesto ktoré práve zalievali prvé ranné lúče.
Spomenula som si na piatok, rozmýšľala som nad tými hovadinami ktoré sme zas vyvádzali. Vôbec som necítila hanbu ani poníženie len som sa debilno usmievala.
(Kamarátka sa znovu sťažuje na ranné vstávanie, nedostatok času na rannú sprchu, na to, že musí okúpať psa....a bla bla blaa)
Ja som myšlienkami pri Sobote. Spomienka na revízora, ktorý nás naháňal po celom vlaku. To už sa nedalo a rozrehotala som sa na celé kolo. Spolužiaci po mne s rozospatými ksichtami pozerali a pýtali sa ma na čom fičím...
A takto si ja skrášľujem tie nenávidené pondelky.
POZITIVNE MYSLENIE!!!
Myslím, že keby že nemáme na čo pekné spomínať a nemali by sme sa na nič tešiť tak by nás depresívne myšlienky hororového pondelka zabili
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár