Prečo odchádzajú dôležití ľudia z môjho života ??? Dokonca v rovnaký deň, len obaja iný rok ...
Najprv som stratila človeka ktorý ma splodil, učil prvé kroky, prvé slová. Myslím na svojho ocina...
A po rokoch na to odišiel človek s veľkým "Č"..,kamarát o ktorom naozaj môžem tvrdiť že to je kamarát a nie len imitácia...
Myslela som si, že ak odídem z domu bude to všetko iné ... Vypadla som na hory kde som sa po určitý čas cítila veľmi dobre ... Odreagovala som sa na plno, prišla som trochu na iné myšlienky ... Potom mi zazvonil telefón a to bola pripomienka ... "2.október-omša"... nie som veľmi veriaca, mám na cirkev svoj názor ... Dlho som si hory a kopce neužila ... dnes som sadla do auta aby som všetko stíhala...
Navštívila som kostol, cintorín a vynorilo sa mi kopec myšlienok ...kopec krásnych spomienok .... veľmi mi tie dve osoby chýbajú, ale musím začať žiť, nemôžem sa zničiť!
Len pri pomyslení na to čo pre mňa tie osoby znamenali neviem byť v pohode ...
Ocina mi nikto nenahradí a náhrada za neho ani nie je ... a najlepšieho kamaráta?! To ani nevravím ! Asi úprimný, dobrosrdeční ľudia už vymreli !
Cítim sa tak strašne sama, nemá si ma kto vypočuť, poradiť ...
Keď si žil ty Eríčko bolo to celkom iné ... prišiel si, usmial si sa, zapálil si si, vypočul si ma, poradil, povedal názor ale aj zdžubal .. A presne to zdžubanie mi chýba!
Nikdy si odomňa nič neočakával preto že si mi pomohol a poradil ... Nie je deň, hodina, minúta a sekunda čo by som na teba nepomyslela ..
Veľmi sa trápim, že ste ma tu nechali ... a dokonca v rovnaký deň!
Bola to náhoda??? Či osud ??? Aj keď sa nikdy nedozvieme prečo Vám to urobili navždy ostanete v našich srdiečkach a hlavne v tom mojom píšem za seba!
Ja na vás nikdy nezabudnem ... Každý povie že čas lieči! Neviem, neviem ...
Cítim sa ako psychopatka... Niektorý ľudia nechápu prečo som taká aká som ... Pre toto !
Nemám pri sebe ľudí pre kt. som niečo znamenala, kt. ma mali radi takú aká som ...
Niekedy si vyčítam prečo vy a nie ja ?! Ale nad takými somarinami uvažovať nebudem!! Ja tu jednoducho musím byť a musím ísť ďalej ...
Veľmi veľa myšlienok mi prešlo dnes v hlave...Musím ale začať "chodiť" po zemi sama... naučiť sa zniesť bolesť a smútok ... Musím sa postaviť skutočnosti a začať žiť, hlavne pozitívne myslieť! Ale ten môj nový život bude bez Vás!!! /ja to nezmením-bodaj by som mohla, nemám ale takú silu/.
Ja len dúfam, že aj keď ste "tam hore" pomôžete mi, nasmerujete ma na tú správnu cestu a hlavne, že na mňa budete hrdý..., že budete hrdý na moje činy a na moje rozhodnutia!
Mám Vás veľmi rada!
Vaša Mimi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár