Škola je ako život človeka po tridsiatke, ktorý už nič nezažije a žije stereotypom až do smrti. Prečo škola nemôže byť miesto kde by som chodila rada, nadšená, nadržaná, jednoducho tam, kde by mi bolo dobre. To by bolo tú ošarpanú budovu treba natrieť farbami žiarivými, dúhovými, rozširujúcu myseľ s motívmi kvetín, lietajúcimi zvieratami nad zelenou krajinou, v ktorej sú namiesto slnka na oblohe hodiny. Si predstav, prísť do školy, vyzliecť sa donaha, chodiť po škole nahý, byť si rovný s dlhými vlasmi a bujným ochlpením. Hodiny tráviť v jedálni, kde by sme zažívali stretnutie lásky, kde by sa počúvala hudba a nad našimi dlhými vlasmi pokoja a mieru by sa vznášal oblak dymu. Namiesto hodín strávených za počítačom by sme všetci sedeli v kruhu na zemi, fajčili vodnú fajku, rozprávali príbehy o prehĺbení mysle, žili svoju vlastnú fantáziu, vlastný svet a mali by sme vlastnú kultúru.
Predstava je to skvelá . Len si neviem neviem predstaviť, že by niektoré z našich učiteliek boli nahé a tak to vari ani nieje možné. Škola ostane školou asi navždy. Bude to miesto, kde nikto nebude chodiť rád, akurát po jej skončení bude spomínať jak tam bolo dobre, ale to len tí, čo budú mať po tridsiatke a budú žiť stereotypom plný choroboplodných zárodkov vo svojom skazenom tele a žiadnej fantázie v ich gumenom mozgu, ktoré sa nakoniec rozstrekne po miestnosti, ktorej steny budú plné lepkavej, teplej tekutiny stekať ku podlahe.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nemamziadnemeno
4. 2.febuára 2011 18:15
hippies škola predstavme si takú našu pani matematikárku ako nahá príde na hodinu... a predstaviť si ju plnú pokoja,mieru,chodiacu s harmonickou náladou...to sa vlastne ani nedá
Napíš svoj komentár