Ráno chalani vstali dosť zavčasu už o ôsmej. Johny Ki dal hlasnejšie rádio.
"No čo, tešíš sa?" povedal Johny Ki.
"Ani ti neviem, taký divný pocit. Normálne mám akoby svalovicu. Sa cítim ako panic pred prvým sexom." odpovedal s úsmevom Xi-ju.
"Tiež som sa tak cítil pred prvým maratónom."
"Vieš, ked si pomyslím, že mám dve hodiny bežať. No neviem či sa to dá..."
"Ha Ha, ale keby si dve hodiny sexoval, by si také veci neriešil, čo?"
"No, vlastne neviem či je to podobné."
"Ale je, len záleží o čom rozmýšľaš."
"Žeby som skúsil nemyslieť na únavu."
"Uvidíš bude to malina, ešte budeš na konci šprintovať."
"No, uvidím. Ideme jesť? A čo by sa vlastne hodilo? "
"Dáme niečo ľahké, mám nejaké tipy z netu."
Chalani nazreli z okna. Začali sa tam už zhromažďovať ludia. Pred búdkami toi toi stáli dlhé rady pekne zoradených ludí, prešľapujúcich na mieste. Z malej tribúny sa ozýval hlas moderátora a všade vládla pohoda.
Raňajky čínskych študentov boli trochu jednoduchšie ako obyčajne. Aj ked niektorí mávali bežne tento typ raňajok.
Xi-ju ako neskúsenejší šiel v tesnom závese za Johnom Ki a nakladal si zo švedskych stolov čo videl u neho.
John Ki si zobral stredne veľkú misku na jogurt. Naložil si mandarínky z kompótu, zasypal to musli, pridal zmes orieškov, lyžicu nutely a celé to zalial nejakým bielym jogurtom, čo poznal z tv reklamy(veď aby ho nenafukovalo). Pohár pomarančového džúsu a do vrecka tubu nejakého zahusteného mlieka, čo minule objavil a velmi mu zachutilo. Xi-ju všetko zopakoval, len si dal ešte kúsky ananásu a jogurt použil ovocný, tej istej značky.
Cestou z raňajok si chalani zobrali ešte po jednom banáne a šli na izbu. Pred maratónom cítili zvláštny pocit. Nejaké napätie a potrebu odľahčiť sa na wecku. Keď včerajšia večera trochu spracovaná cestovala miestnou kanalizáciou, chalani už boli na parkovisku pri minivane jednej športovej značky. V tom zhone celkom zabudli ísť do mesta kúpiť nejaké novšie tenisky, lebo tie ich boli značne opotrebované. Postavili sa do rady na požičanie. Mali šťastie, ušli sa im celkom dobré , také sivé s krikľavo-zeleným pásikom na spodu. Boli až neuveriteľne ľahké. Dali zálohu, preukaz zo školy a svoje tenisky. Mohli sa spokojne vybrať na izbu. Zapli laptopy a hneď všetko zreferovali na sociálnej sieti v statusoch. Johny Ki si všimol nemiznúci úsmev na tvári Xi-ju-a.
"Počúvaj, na teba to nejak zapôsobilo, že si bol v telke."
"Ha Ha, som minule čítal na nete dobrú vetu: Ak akcia B nastane po akcii A nemusí byť jej reakciou. Že to je najčastejší omyl niektorých vedeckých testov..."
"Žee, čoo?"
"Ale, nehaj tak."
To už niekto klopal na dvere. Boli to spolužiaci. Spolu sa vybrali na štart. Cestou vysali zahustené mlieko z tuby. Trochu sa rozcvičili, pozreli si program mažoretiek a pomaly sa premiestnili na štart.
Xi-ju si všimol, že medzi maratóncami boli nejakí černosi, hneď ich v duchu tipol na víťazov. Pár chalanov na štarte bolo dosť nezvyčajne oblečených. Mali vojenské maskáče, prilby, kanady a na pleci samopal. Celý ich look dotvárala šumiaca vysielačka a bojové pomaľovanie tváre. Väčšina ľudí bola v krátkych trenírkach alebo ako sa to volá. Len Xi-ju mal tepláky a mikinu. No zrána bolo trochu chladnejšie. Spolužiaci Xi-ju-a mali rovnaké tričká ako on, len boli všetci v tých krátkych športových trenírkach, okrem niektorých dievčat, čo mali nejaké elastické obtiahnuté tepláky a kraťasy z rovnakého materiálu. Keď tak porovnával nohy súperov, na ničom sa nezhodol, niektorí mali zarastené, iní zas hladké ako on, bez chĺpkov. Zväčša vyšportované, ale aj s vrstvou tuku. Jedni mali krátke, druhí zas dlhé. No maximálna rozmanitosť. Predsa mali všetky nohy jedno spoločné, čip na pravej nohe kúsok nad členkom. Od zložitých úvah ho vytrhla rana z dela. Štartovací signál. Myslel, že sa hneď rozbehne, ale po najbližšiu zákrutu len kráčal. Kamaráti sa nejak rozpŕchli. Xi-ju-a začali trochu pobolievať kolená, síce ho boleli už včera, ale dnes to bolo horšie asi mal trénovať v lepších teniskách. Pri vybehávaní z mestskej časti začal cítiť pichanie v boku, tak ani nevedel ako zabudol na bolesť kolien. Myšlienky na bolesť v bruchu zmizla, keď medzi bežcami zbadal psa. "Hm, zaujímavé, čo tu robí pes, nemá ani číslo." zauvažoval Xi-ju. Tak trochu pridal, držať tempo ako ľudkovia okolo mu moc nešlo. Striedal šprint s pomalým krokom. Síce maratónci to tak nerobia, ale čo, veď je len začiatočník. Kilometre ubiehali ani nevedel ako. Chvíľu obiehal každým metrom desiatky maratóncov, chvíľu obiehali desiatky maratóncov jeho. Na dlhej rovinke sa len tak otočil či je ešte niekto za ním. Úchvatný pohľad, čo uvidel mu dodal ďalších síl. Kvantum ľudí za ním až pokiaľ dovidel a pred ním to isté. Bol súčasťou dlhočiznej rieky ľudí, obsahujúcej černochov, belochov a aziatov, starých i mladých ľudí bežiacich za jediným cieľom. Ľudí nenápadných aj výrazne sa odlišujúcich.
To už vbiehal do mesta. V diaľke videl miesto s občestvením , s vodou. Ako tak obiehal okolo zbadal len veľa prázdnych pohárov po zemi a pár ľudí čakajúcich na vodu. Niekto v dave zakričal: "Kašleme na vodu, bežíme ďalej." a tak Xi-ju bežal ďalej ani vlastne nebol smädný. Trochu už nevládal, tak spomalil, šiel len tak krokom. Keď nejaká neznáma pani z povzbudzujúcich poznamenala: "Na rýchlosti nezáleží, len dojdi." Xi-ju na ňu pozrel a dodal: "však jasné" z posledných síl sa usmial, aj keď už vlastne nevládal a rozbehol sa až do šprintu. "Veď nech je sranda, nee" prebehlo mu hlavou. A tak bežal a bežal, občas na chvíľu spomalil , ale stále častejšie šprintoval. Raz preto ,že niekto fotil, potom preto, že ľudkovia povzbudzovali, no dôvod sa vždy našiel. Už to vyzeralo na nedostatok síl, to zas prišiel malý svah, bežať dolu kopcom je celkom fajn. Mierne klesanie vystriedalo mierne stúpanie. Taký rozbehnutý predsa nebude brzdiť. Ako vybehol hore trochu spomalil, no nie na dlho, hlavne keď zbadal meranie medzičasu. Teraz nemôže spomaliť, pokaziť si čas, no určite. Aj rádio v slúchadlách už hralo čistejšie, nemusel počúvať šumenie ako na začiatku. Zrazu ho šprintovanie začalo celkom baviť. Tabuľka prejdených kilometrov pri ceste ukazovala ďaleko viacej ako čakal. Pri novopostavenej budove ho skoro prešla mladá cyklistka, čo sa chcela bohvie prečo zaradiť do pelotónu. Opäť to moc neriešil a pridal. Posledná kilometrová tabuľa, jemne sa jej dotkol, robili to skoro všetci, prečo by mal byť výnimkou. Síl mal zrazu dosť, už sa mu nechcelo ani spomaľovať. Pri rýchlom vbehu na námestie zbadal ako ho nejaká baba chce predbehnúť, tak to teda nie. Aj keď bežal rýchlo, ona sa snažila ešte viac. Zas pridal, tak rýchlo by neodbehol hádam ani oddýchnutý šprint na 100metrov. Už videl nejakú bránu, čo vyzerala ako cieľ, omyl. Za ňou niekoľko metrov bola ďalšia. Bežal zo všetkých síl, akoby to bola najdôležitejšia vec v jeho živote. Konečne cieľ, vbehol do brány s nápisom CIEĽ. Už chcel zastať, keď nejaký chlapík zakričal "bežte, nespomaľujte, bežte až za koberec!" Nuž pokračoval ešte v tempe dva-tri metre. Pred cieľom zbadal časovú tabuľu 1:07:xx. "Celkom dobrý čas" povedal si, v cieli ked už vládal rozmýšlať. Chvíľu ešte kráčal davom ľudí, pozrel si na pódiu štartové čísla, čo boli vylosované. Jeho číslo bolo tesne vedľa. Mohol vyhrať prvú cenu.
"Hm, nemusím stále vyhrávať" prešlo mu hlavou. Zložil si čip z nohy a postavil sa do rady s občerstvením. Našťastie to šlo rýchlo, za čip dostal obloženú bagetu, minerálku a teplý čaj. Cestou k minivanu športovej značky,to pomaly zjedol a vypil. Prišiel asi medzi poslednými, lebo tam už nikoho nebolo. Vymenili mu tenisky za jeho, preukaz dal do vrecka, pekne poďakoval a vybral sa do podzemných garáží, kde už všetci naňho čakali. Keď si porovnal čas s ostatnými bol asi tak v strede, ani najlepší, ani najhorší. Cestou na hotel sa ešte zastavili v jednom fastfoode, tak nemuseli ani vystúpiť z auta. Hádam z toho nepriberú, po takomto behu. Príchod na hotel ,krátka sprcha a už všetci odpadávali do postelí. Zaspali v momente. Dve hodiny v pohode stačili na základnú regeneráciu. Rezký krok sa im síce trochu zmenil, získal "marathon" efekt. Hodina na nete a jeden film z Johnovej zbierky im prinavrátili dosť síl, aby vládali ísť na večerné plávanie.
+ + + + + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár