Prešli pár metrov ku garáži. Peťo diaľkovým ovládačom vytiahnutým z vrecka nohavíc otvoril rolovacie dvere. Ako sa pomaly dvíhali, odhaľovali v už osvetlenej garáži Petrovu Lanciu. Xi-ju ju obišiel dookola, pričom z nej nespúšťal oči. Bola preňho známou aj neznámou zároveň. Dôverne ju poznal z rally pretekov, TV relácií, PC hier, ale osobne sa nikdy nestretli. Zastal až pri dverách vodiča. Bez zbytočných slov ich otvoril, automaticky sa načiahol po páke ktorou sa otvára motorový priestor. Pozrel na Peťa. Hodil mu kľúče, čo iné by asi tak Xi-ju práve teraz mohol chcieť. Pootočenie kľúčom a motor naskočil. Prešiel, počúvajúc nádherný zvuk motora, pred auto. Motorový priestor bol už odhalený. Zadíval sa na súhru remeňov a remeníc. To už Peťo spustil dávku informácií, presnú špecifikáciu motora, úpravy a množstvo iných technických slov. Valilo sa to na Xi-ju-a, znelo to ako pieseň, hovorené slovo a melódiu hral motor tohto „športiačika“. Pieseň ukončilo klapnutie kapoty a následne aj dverí. Chalani sa samozrejme vybrali na cestu, čo už z auta v garáži.
Riadil Xi-ju, najprv pomaly, treba si zvyknúť na silu motora, tvrdosť tlmičov, reakciu volantu. Pár zákrut a roviniek, nejaká križovatka a sú von z mesta. To už motor hral inú pesničku o niečo rezkejšiu. Čas tlačil, tak stihli len jeden okruh s dlhými rovinkami, oddelenými od seba dedinkami. Občasné jamy na ceste preverili Xi-ju-ove manévrovacie schopnosti. Do mesta sa vrátili inou cestou ako vyšli, ale nakoniec prešli rovnakým nadjazdom, za ním už Peťo nemusel ani navigovať. Pomalý prejazd mestom ukončil krátky výlet.
Auto v garáži pomaly chladlo. Keď chalani kontrolovali chladničku. Z kuchyne zamierili do Peťovej izby. Zabuchli sa dvere a nemám ani tušenia, čo sa dialo vnútri, síce čosi hovorili o autách, ale to je už ich vec čo tam robili…
+ + + + + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár