Park osvetľovala žiara mesiaca a svetlo lámp. Starý zámok v pozadí i stromy dookola tvorili zaujímavú kompozíciu. Tai-či žasla nad týmto pohľadom. Fotoaparát tvoriaci už súčasť jej oblečenia reflexívne až podvedome dvíhala pred seba, aby zachytila zaujímavé okamihy a momentky. Skupina okolo sa nezáväzne bavila, kráčajúc na obľúbené miesto miestnej partie. Nikto neriešil skutočnosť jedinečnosti týchto momentov trvajúcich pár hodín, po ktorých bude nasledovať možno aj celoživotné odlúčenie spôsobené nekonečnosťou tisícok kilometrov vzdialenosti ich domovov. Atmosféru dotváral štekot venčiacich sa psov, hádajúcich sa o prechod vyšliapaným chodníkom. Nocou sa jemne ozvala morzeovka pípajúca tri známe písmená pi pi pi píí píí pi pi pi. Tai-či si hneď prečítala krátky text, to pípanie totiž patrilo jej. Text bol od Xi-ju-a “Som s Peťom, trochu sa asi zdržím pekne sa bavte. Xi-ju : ) ” za textom boli ešte GPS súradnice doplnené Xi-ju-ovým mobilom. Tai-či klikla prstom na súradnice za textom. Zobrazila sa mapka s polohou Xi-ju-a a Tai-či. Chvíľu pozorovala kam Xi-ju ide. Krúžok označujúci momentálnu polohu kamaráta sa po pár sekundách zastavil v jednom dome a len minimálne sa hýbal. Bublina vpravo hore nad krúžkom obsahovala meno: “Xi-ju”.
Tai-či stála za týmto výletom, bola to ona, čo vyhrala v rádiu zájazd do Európy. Podobala sa na dievča z komixu, usmievavá s dvoma copmi vlasov na hlave, na oblečení a taške obrázky Hello Kitty, neodmysliteľný fotoaparát na krku a druhý kompaktný, vodotesný vo vrecku. Niektorým ľuďom pripadala trochu afektovaná, ale priatelia to ani neriešili. Jednoducho Tai-či, občas vytŕčala z radu. Fotením zátiší sa v momente premenila na tichú myšku, aby následne zas vyvolala rozruch.
Skupinka dorazila na plánované miesto. Pustili Peťov prehrávač, modré svetlo z jeho display-a decentne osvetľovalo okolie, pamäť prehrávača obsahovala rôzne hudobné štýly, ale hlavne ich obľúbené song-y. Futbalisti predviedli pár tanečných kreácií, čínski študenti by im to tiež radi oplatili, ale vážne to nešlo. Tai-či trochu rypla, že či nemajú aj niečo iné, napríklad tie ľudovky, čo o nich niekde počula. Globálne moderné songy pozná aj z Ázie. Chalanov to moc nezaskočilo. Ivan, jeden z futbalistov, naklikal v menu prehrávača “Peoplovky” (čítaj píplovky), zadal náhodný výber. Spustila sa “Tota heľpa…” Ivan chytil Tai-či za ruku a viedol ju v tomto pre ňu exotickom tanci. Ostatní okukali štýl pohybov predvádzajúceho páru. Na druhú náhodnú pesničku “Áaa od Trenčína…” to tam už vyzeralo ako na ľudovej veselici. Aj keď pohyby časti zúčastnených pripomínali stretnutie aktívnych osemdesiatnikov, raňajší maratón mal skrátka svoje čaro…
Ivan popri tanci šepkal Tai-či niečo do ucha. Aj by som napísal čo, ale moja angličtina nepokrýva slová použité v tomto šepote. Len sa nenápadne vytratili niekam nie ďaleko, ale určite z očí ostatných… Ako nenápadne odišli, tak sa aj vrátili. Ich začlenením sa do skupiny, ozvala sa známa morzeovka pi pi pi píí píí pi pi pi.
Tai-či prečítala text “Bol som sa prejsť s Peťom po ceste, čo má podobný názov ako jedna dedina a jeho priezvisko a aj ten bloger má taký nick ; )”,
Narýchlo odpísala “ noo, pozerala som kadiaľ ste šli zo záznamu GPS ” ,
Xi-ju odpísal “Nemusíte ma čakať, ozvem sa prípadne, čau : ) ”
To už bolo na čínskych študentoch vidieť výrazné známky únavy. John Ki zavolal vodičov ich aut. Ešte výmeny kontaktov, posledné slová rozlúčky a o trištvrte hodinu už boli pri hoteli. Najťažšia časť dňa bol asi prechod z auta na izbu, do sprchy a vytúúúžený odpočinok.
+ + + + + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár