Viktor prezývaný Véčko baviac sa z DJ-om ani nezaregistroval čínskych študentov ,kým k nemu ,teda k ním neprišli nejaké baby. Do tváre im nevidel ,len mu nebolo jasné prečo hovoria anglicky (chcú byť cool alebo čo?). Medzi zvukmi hudby zachytil niečo zo slov čo hovorili ,že si chcú zatancovať a či im nepustí ich skladby ,nehovorili to ani tak jemu ako DJ-ovi. Napriek tomu sa im prihovoril ,že odkial sú a ako sa volajú a čože to je za hudbu, vystrelil zo seba. Randál čo vychádzal z reproduktorov nebol naklonený veľkým vybavovačkám ,sa naňho len usmiali a utekali na parket...
Vtedy zbadal čo sa dolu deje. Nejaký chalani tam začali predvádzať sóla ako vystrihnuté z nejakého filmu. Zaujímavé nepoznal ani jedného z nich ,no vlastne Tycha poznal zo školy, skôr z videnia ,nikdy sa s ním nebavil. Slušáčik čo nechodí von ,vždy decentne oblečený s jemným úsmevom na perách ,skôr namyslený v jeho očiach ,s pár kamarátmi ktorých mával občas okolo seba. Nepripadal mu dôležitý ,len také krovie čo vypĺňalo chodbu cez prestávky.
Véčko neveril vlastný očiam čo sa v Tychovi skrývalo. Šou trvala nejakých desať minút ak nie viac...
...Tycho s Xi-ju spotený dotancovali s koncom trošku dlhšej pesničky. Sadli si k baru ,na ix vypili trojdecový džús. Ani ich nenapadlo dať si niečo iné ,zvyk je železná košela ako sa vraví. Zvyk zo športových tréningov sa nenechal oklamať ,aj ked trénovali od seba tisícky kilometrov ,návyky mali rovnaké. Trochu sa stihli vydýchať ,keď k ním prišiel Véčko s návrhom či by nechceli niečo vidieť. Plný eufórie jednohlasne súhlasili ,najprv ani nepremýšlali čo by to mohlo byť (takto krátko po polnoci to bude asi len ,no nejaká blbosť ,ako bez urážky-prebehlo hlavou Tychovi). Ale ked Večko niečo zaesemeskoval ,naznačil smer a vykročil k východu ,sa chalani hlbšie zamysleli (čo im chce ukázať ,takto v noci). Vyzeral v pohode. Tycho ho síce s videnia poznal. Týpek vždy stredobodom pozornosti ,v podstate slušák ,trochu hyperaktívny ,jednotkár ,no taká celebrita školy, s tajným nočným životom(teda pre Tycha).
Vonku ich už čakala čerstvo zrenovovaná Škoda 130. Vo svetle pouličných lámp nebolo vidieť moc detaily. Farba škodovky bola do výšky asi šesdesiatich centimetrov trblietavo modrá ,kde sa do stratena prelínala zo striebornou metalízou ,končiacou pod čiernou strechou potiahnutou nejakým materialom na dotyk pripomínajúcim kožu.
Nasadli bez opýtania sa kam idú a načo...
Za dedinou odbočili na polnú cestu. Po pár minútach stretli dalšie dve autá uháňajúce rovnakým smerom podla svetiel asi tiež škodovky. V dialke videli prichádzať dalšie svetlá ktoré sa zrazu strácali v strede lúky. Vchádzali do prázdnej polnohospodárskej stavby ,velkosti asi tak dvoch telocviční...
+ + + + + +
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár