-Vstááávaj!!!
-Čo ,čo sa deje?
-Ide sa trochu nakupovať, o piatej sme pozvaní na nejaké stretko s veľvyslancom Číny.
-A to máš odkiaľ?
-Volali z rádia, že máme stretko a za chvíľu príde nejaký maník, čo nás vezme od Prahy. Trochu ponakupovať a odtiaľ rovno na tú recepciu.
-Myslíš ,že môžem zobrať aj Tycha a Véčka?
-šak jasné, ten kredit, čo nám dali na nákup, aj tak nemáme šancu minúť...
Po raňajkách vyšli von. Čakali tam už autá ani neviem koľko ich tam bolo, ale akurát dosť, aby sa pohodlne dostali do hlavného mesta. Autá patrili českému rádiu, názov mal istý súvis s názvom rádia, v ktorom vyhrali cestu do európy.
Pár hodín strávili poznávaním mesta, prehliadaním pamiatok, múzeí, hradu. No klasický poznávací deň. Síce všetci nemali rovnaký program, ale dokopy videli všetko. Jedna skupina videla múzeá, druhá sa skôr zaujímala o kaviarne a Staré mesto, tretia zablúdila až k sídliskám. Niektorí sa odtrhli a len tak blúdili mestom, električkami a metrom. Ďalšia skupinka obsadila autá za účelom spoznávania ZOO, nejakého ranču a tak. Spoločné mali všetci len jedno, čas kedy sa mali stretnúť pred orlojom, aby včas dorazili k veľvyslancovi a samozrejme nakúpili niečo na seba.
Naša trojka bola trochu prelietavá. Začali v múzeu a galérii, skočili na kávu do Starého mesta, treba predsa aj v pokoji podebatovať s ostatnými. Kávičku vystriedala cesta metrom na nejaké sídlisko. Zhodou náhod ani sami nevedeli ako sa dostali k basketbalu, no streetovému, tak odohrali jeden kratší match. V nejakom turnaji poriadanom športovou značkou dobre známou aj v ázii...
Tých pár hodín prebehlo ani sami nevedeli ako, ešteže bol budíček už o šiestej. Spať sa predsa bude doma alebo niekedy potom na dôchodku, prípadne ešte neskôr.
Na stretnutie prišli všetci včas. Niektorí mali dokonca už aj nakúpené, len dali bločky tomu z rádia. Letmo skontroloval či sú v poriadku. Vrátil im peniaze, čo minuli a bločky si odložil. Ostatní šli teraz nakupovať niečo, čo by sa hodilo na takú recepciu. Odpadol im problém z bločkami lebo chlapík všetko platil kartou, ktorá všetko zaznamenala. Čínski študenti v pohode nakupovali obleky. Decentné aj športovejšie. Šaty a tak, no aby sa to nejak hodilo a nespravili si fau aux(fó-pá). Študenti, čo už mali nakúpené nezabudli navštíviť káderníctvo nech nejak vyzerajú...
Na recepciu prišli pár minút neskôr ako bolo na pozvánke, ale kto by rátal s tým, že jedno auto z kolóny bude parkovať blízko holubov a tie ho dokonale poznačia bielymi odznakmi. Návšteva umývarky im zabrala pár minút, ale stačilo to nato, aby sa trochu oneskorili. Pri takej recepcii nejaké minúty nehrajú rolu, len študenti sa dosť tešili, čo to bude. Krátke oneskorenie ich len vyhecovalo, ale ako správna partia žartami a kecaním uvolnili napätie z očakávanej udalosti.
Recepcia prebiehala úplne obyčajne. Pri príchode ich privítal veľvyslanec a predstavil ostatným hosťom síce len ako skupinu a ešte niečo o nich povedal. Podobne všeobecne predstavil aj ostatných hostí im. Osobné predstavenie už bolo na každom. Neprešlo ani pár minút a dve oddelené skupiny sa dokonale premiešali.
Tycho s Véčkom boli úplne unesení z toho, čo sa okolo nich deje. Ochutnali lahôdky od výmyslu sveta a v uvolnenej atmosfére sa dokonca dokázali zapojiť do rozhovoru s nejakými chlapíkmi a dámami. Pred koncom už nemali problém živo diskutovať s kanadským veľvyslancom, švédskym a slovenským cestovateľom a čo ja viem koho všetkého tam ešte stretli.
Skoro som zabudol na to, že sa tam na pár minút objavili aj nejakí kameramani z televízii. Čo si chalani ani neuvedomovali, vnímali ich len ako nejaké nepodstatné kulisy. Dokonca aj pri nejakých otázkach od takej blondínky s mikrofónom sa správali úplne uvolnene akoby to bola najvšednejšia vec na svete. Správanie mali nejaké podvedomé, uvolnené, ale štýlové nabrané z filmov, časopisov, tv relácii. Dokonale zapadli do tohto trochu iného sveta diplomatov.
Recepcia skončila v noci. Cestou do hotela sa ešte zastavili v nejakom bare v centre starého mesta. Popíjajúc drinky a kokteily pokračovali v zábave, noc bola ešte mladá. Nové krátke známosti pozývali do tanca. Nemysliac na únavu a spoločenské postavenie ľudí, ktorých poznávali či to boli speváci, herci alebo iba neznámejší športovci prípadne obyčajní ľudia. Prehýrili celú noc a až tesne pred východom slnka sa dostali do hotela...
+ + + + + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár