Xi-ju omylom stlačil 19 namiesto 9. Vôbec sa nad tým nezamyslel. Keď výťah zastavil na 19 poschodí, otvorili sa dvere. Vestibul tohto poschodia im moc nepripomínal športovú firmu. Už len tá podlaha. Vyzerala ako 20 centimetrov hrubé sklo, v ktorom boli zaliate rôzne predmety. No akoby som to opísal. Archeologické nálezisko, zem a trochu odkryté kosti, náradie, múry a celé to bolo zaliate hrubou vrstvou vrstvou skla a prenesené sem. No nádhera. Keď prechádzali ďalej pripadali si akoby sa vznášali kúsok nad zemou. Osvetlenie miestnosti bolo veľmi citlivé. Vôbec sa neodrážalo od povrchu podlahy, tak vznikol dojem, akoby tam nebolo žiadne sklo, len hlina a tie vykopávky. Dvere výťahu sa zatvorili, čím zmizol otvor v stene. Stena, kde boli predtým otvorené dvere výťahu, pozostávala z asi tak 70cm širokých rovnomerných panelov od podlahy k povale, materiál asi leštený hliník aspoň podľa farby a štruktúry. Keď sa otočili nevideli ani náznak dverí výťahu. Na stene oproti boli nejaké skrinky pripomínajúce komody s tromi zásuvkami. Na nich boli modely kostier zvierat, veľmi precízne spravené. Bočné steny boli hladké biele, no klasika. Pri pravej stene boli kreslá a medzi nimi stolík s ovocím. Strop bol vlastne jedno veľké zrkadlo, ktoré sa každých pár minút menilo na priehľadné sklo, s výhľadom na poschodie nad zospodu. Pri ľavej stene a vlastne ani na nej nebolo nič. Bola len biela.
Chalani si to tam chvíľu bez slova obzerali, spravili pár fotiek a krátke video, aby im ostatní uverili, keď im budú o tom rozprávať. Sadli si na kreslá a po pár minútach sa pustili aj do ovocia. Keď sa trochu osmelili začali sa rozprávať a téma no čo asi “čo teraz“. Pri pohľade na mobil Xi-ju zbadal “žiadna sieť”.
Prešlo asi tak 15minút, čo tam tak boli zatvorení ako v zlatej klietke. V podstate im tam nebolo zle, len tá divná hudba, čo tam hrala a vlastne už by aj šli preč.
Ľavá stena sa zrazu začala namotávať ako keď pri upratovaní rolujeme koberec. Začala sa odhaľovať druhá miestnosť. Bola tam tma, tak tam moc toho nevideli. Keď sa celá ľavá stena zrolovala zostal pri kraji iba biely stĺp. Nič nenasvedčovalo tomu, že tam tá stena niekedy bola a že tam ten stĺp nebol. V druhej miestnosti sa pomaly rozsvietili svetlá. Nebolo vidno čo svieti, ale bolo tam zrazu vidno. Podlaha tam bola rovnaká. Bočné steny pokrývali knižnice. Čelná stena tam nebola len veľké okno s výhľadom na mesto. Pred oknom sedel nejaký chlapík za masívnym dreveným stolom. Bol asi trochu prekvapený z nečakanej návštevy, ale nenechal to na sebe poznať. Prvý sa prihovoril Xi-ju. Vcelku sebavedomo a pritom nie arogantne sa opýtal chlapíka na firmu, ktorú hľadajú.
“Apropo a čo ste vy za firmu?” ešte dodal nakoniec.
“No asi ste najskôr stlačili 19 namiesto 9, ale v tom tichom a rýchlom výťahu to človek ani nezbadá a tlačítka sú pri sebe.”povedal chlapík a rozhovoril sa o svojej firme. Jeho firma má onedlho začať predávať interierové doplnky. Vizuálne podlahy, stropy, steny a software k nim. Neodpustil si krátku prezentáciu svojich výrobkov a stlačil nejaké tlačitko na ovládači vmontovanom do stola.
Chalanom sa až podlomili nohy. Zrazu sa im naskytol dokonalý hĺbkový 3D pohľad na okolie a to úplne každým smerom dokonca aj nadol a hore. Akoby stáli v sklenenej kocke 50metrov nad zemou. Pod nimi to vyzeralo akoby tam nikdy žiadna budova nikdy nestála. Zmizli aj knižnice po stenách. Jediné čo ostalo bol biely stĺp, hliníková stena kde bol výťah, komody s kreslami a ťažký masívny stôl s chlapíkom. Johny Ki sa zrazu strhol, letel totiž na neho orol z pravej strany. Akonáhle sa orol dostal na úroveň steny pokračoval v lete z ľavej steny len vynechal priestor kde boli oni. “Pekné ,nie?” dodal chlapík. A v krátkosti vysvetlil čo a ako. Pred stavbou budovy sme si najali pár vrtuľníkov, ktoré sa tu pravidelne striedali pod nimi visela jednoduchá konštrukcia na ktorej boli kamery, ktoré zaznamenávali celé okolie. Aby bol obraz stabilný použilo sa pár servomotorov, ktoré na základe výškomera a GPS dokázali korigovať výkyvy a vybrácie vrtuľníka. Stlačil ďalšie tlačidlo a okolie miestnosti sa zmenilo na podmorské akvárium. “No a samozrejme niektoré drobnosti treba dorobiť pomocou softu.” dodal a tým vlastne ukončil aj krátku prezentáciu svojej novej firmy, ktorá sa čoskoro má dostať na trh. Dal im svoju vizitku a odvolávajúc sa na veľa práce sa s nimi rozlúčil.
Keď vstúpili do výťahu…
+ + + + + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár