Čínski študenti sa z mesta vrátili neskoro večer, mohlo byť tak jedenásť. Zajtra ich čaká maratón, treba si trochu oddýchnuť. Xi-ju s Johnom Ki sa osprchovali, ľahli si do postelí. Chvíľu sa v tme slovenkej noci rozprávali. John Ki po pár minútach zaspal. Xi-ju-ovi sa nejak nechcelo spať, len počúval rádio, ktoré im celé dni aj noci hralo. Rozmýšľal o dnešnom dni, o zajtrajšku, o prvom maratóne. Nevedel presne určiť či sa zajtrašku bojí alebo sa naň teší. Spomenul si na cigaretu, ktorou ho dnes jeden chalan ponúkol. Síce si ju zo slušnosti zobral, ale neplánoval si ju zapáliť. Vstal len tak v trenírkach a tričku, zobral cigaretu s zápalkami a šiel na chodbu. Nechápal čo ho to napadlo. Vošiel do miestnosti určenej na fajčenie, v túto nočnú hodinu by tam nemal byť nikto. Ani nerozsvietil svetlo. V rohu pri okne niekto stál. V svite mesiaca uvidel pekný úsmev.
"Ahoj a ty tu čo robíš ?" prihovoril sa Xi-ju. Nedostal žiadnu odpoveď, len nečakaný bozk. Cigareta so zápalkami mu vypadli z rúk. K tomu prišli dotyky a dalšie bozky. A... ...a ďalej to moc nejdem rozpisovať, ale jedno je isté Xi-ju si tú cigaretu určite nezapálil.
Keď sa vrátil zaspal ako novorodenec. Netrápilo ho už momentálne nič...
+ + + + + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár