Chalani sa odtrhli od skupiny, prechádzali tmavým chodníkom medzi nízkymi budovami. Prešli dvoma ulicami až sa dostali k menšiemu domu. Dom v zaujímavom štýle mohol mať 40 rokov, nejavil známky schátrania, upravený trávnik, ostrihaný živý plot, všetko ako má byť.
Bez slov vošli dnu. Peter zasvietil svetlo a viedol Xi-ju-a do zadnej izby. Otvoril dvere, rozsvietil a konečne začal hovoriť “toto som ti chcel ukázať”. Izba bola dosť veľká dokonca ešte vyššia ako ostatná časť domu. Presnejšie hlbšia, asi tak meter pod úrovňou chodby. Krátka plošina pri dverách, z ktorej ich šesť schodov dostalo na úroveň miestnosti. V ľavom rohu od dverí stál stôl s dvoma monitormi a počítačom. Stred miestnosti zakrýval biely textilný záves siahajúci od stropu až po zem. Vytváral akúsi rotundu, kruhovú miestnosť.
Peter zapol počítač, zadal heslo, spustil nejaký program, čím sa zapol aj druhý monitor. Zobrazoval pohľad na kúsok rotundy z vnútra, vlastne len biely záves. Na hlavnom monitore už bol spustený program s množstvom prepínačov, posuvných bežcov, grafov, zobrazovali sa tam nejaké hodnoty a neviem čo ešte.
“A čo to robí?” spýtal sa Xi-ju. Peter začal opisovať svoj vynález, ktorý s kamarátmi nedávno dokončil. Ide o akúsi 3Dfotku síce nie z pohľadu hĺbkového vnímania ako pri filmoch, ale skôr z možnosti pohľadu na fotografovaný objekt z ktorejkoľvek strany okrem hora a dola. Nejde ani o video, lebo objekt musí byť statický. Pôvodne som chcel spraviť niečo ako “Matrix efekt”, vieš, keď zamrzne postava a mení sa pohľad. Nato by som potreboval veľké množstvo fotoaparátov a k tomu by ich bolo vidno na odvrátenej strane. Síce aj toto by som chcel skúsiť, no ešte nemám vyriešené, ako ich všetky naraz spustiť, aby odfotili jeden moment.
Späť k 3Dfotke. Poznáš asi z internetových obchodov, že napr. tenisku si kurzorom otáčaš ako chceš, to je asi robené cez 3D štúdio, kde sa nakreslí 3D model a niečo podobné sme spravili mi, len nie kreslené, ale fotené.
Asi bude lepšie to predviesť. Peter zdvihol záves, aby mohli vojsť dnu. Podlaha rotundy je nejakých 20cm vyššie, aby nebolo vidno dolnú časť závesov, ktorá sa dá stiahnuť ako vrecko na papuče, čím sa záves napne a pevne prichytí k podlahe rotundy. Jediná výbava bielej rotundy, zariadenie zavesené nad stredom miestnosti, je kruh priemeru niečo viac ako meter, z ktorého visí pod uhlom asi 45 stupňov hliníkový profil dĺžky cca dva metre s fotoaparátom pripevnenom na konci. Fotoaparát má trochu upravený firmware, aby samospúšť robila fotky vo vysokom rozlíšení, ako najrýchlejšie to ide, a pritom neboli rozmazané. Tomu sme prispôsobili aj otáčanie fotoaparátu okolo objektu. Akurát sa nejakých 10-15sek nesmieš hýbať. Fotoaparát spraví pár otáčok okolo teba. A hotovo. Vyberiem kartu z fotoaparátu, stiahnem fotky do PC. Program uloží fotky, nie podľa času, ale na základe informácii zo senzora otáčok fotoaparátu a času, aby boli uložené iba ako keby fotoaparát len raz obišiel okolo teba. Fotky prejdú kompresiou aby aj pri najvyššej kvalite obrazu zaberali menej miesta na disku. Skúšali sme to fotiť aj krokovo, no bolo to moc zložité a dlho to trvalo. Takto fotoaparát spraví pár okruhov okolo modelu a o ostatné sa postará software.
Fotky sa dajú pozerať jednotlivo, ale lepšie to vyzerá, keď použiješ prehliadač, čo nám spravili na jednej vysokej škole. Kamarát sa tam učí, urobili to v rámci praktickej výuky. Vlastne máme od nich 4 rozdielne prehliadače. Dva z nich dokážu aj zjemniť prechody medzi fotkami, aj keď sa trochu pohneš nie je to vidno. Peter klikol na ikonu peter.lbx “…a takto to vyzerá”. Na fotke bol on, ako stojí s jednou nohou na lopte vo futbalovom výstroji. Dvojklikom a podržaním ľavého tlačidla, začal pohybovať myšou do strán, čím menil aj pohľad na fotku. Plynule sebou na fotke otáčal. “A dá sa to pustiť aj automaticky” stlačil tlačidlo naspodku, pohľad na Peťa na fotke sa točil dookola ako keď obchádzaš sochu.
“Celkom dobré” dodal Xi-ju.
“Šak si aj ty sprav foto” navrhol mu Peťo.
“OK”
Xi-ju vošiel za záves, pár krát spustil zariadenie. Po chvíli vyšiel ,stiahol si fotky a prehliadač na USB kľúč, čo nosil na kľúčoch.
Peťo vypol počítač, pozhasínal, a tak ho napadlo, keď tam už Xi-ju je, že mu ukáže aj svoje auto. Spýtal sa či chce vidieť jeho zrenovované auto a Xi-ju súhlasil…
+ + + + + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár