...stlačil číslo 9. Výťah sa pohol na zadané poschodie, no poznať sa to dalo len podľa meniacich sa čísel na display-i.
Vestibul deviateho poschodia bol trochu strohý. Štyri výťahy, dva a dva oproti sebe. Na dverách výťahov momentky z rôznych športov a v pravom dolnom rohu každej z nich značka firmy, ktorú hľadali, plus reklamný slogan. Pravá a ľavá stena bola sklenená s dverami uprostred. Sklenená stena oddeľovala vestibul od asi tak 1,2m širokej a pár metrov dlhej chodby s dverami po stranách a oknom na konci.
Hneď prvé dvere, pri ktorých sa pristavili mali správnu značku a popis. Vstúpili teda dnu.
Interiér miestnosti pripomínal bohatú americkú firmu z filmov. Aj ked miestnosť obsahovala len jeden stôl a veľké množstvo oranžových igelitiek.
"Dobrý deň" oslovila ich asi tak dvadsaťpäť ročná žena.
"Dobrý... sme si mali prísť po výstroj na maratón" povedal Xi-ju čistou slovenčinou.
"Na aké mená?"
John Ki jej podal zoznam spolužiakov. Žena si podľa zoznamu označila ľudí v svojom zozname. Vybrala tašky podľa mien, jednu z nich otvorila a chalanom vysvetlila, ako a kam umiestniť čip pri behu, kde ho majú po závode vrátiť. Skontrolovala či každá taška obsahuje tričko, čip, pásik na upevnenie čipu k nohe a leták so základnými informáciami o maratóne.
Kolega ženy za pultom na chvíľu odišiel. Keď sa vrátil mal v ruke športovú tašku na plece, že aby sa im to lepšie nieslo. Igelitky s výstrojom sa do nej akurát vošli. Chalani poďakovali a odišli.
Po príchode na hotel iba unavene odpadli do postelí. Xi-ju nahmatal ovládač od televízora. Po spustení naskočila známa hudobná stanica. Xi-ju len ležal a pozeral do stropu, započúval sa do hudby z telky. Pri počúvaní hudby si nejak spomenul na Tycha a Véčka, ani sám nevedel prečo. Zrazu sa strhol akoby ho pichla osa do zadku. Johny Ki sa až zľakol, že čo sa stalo.
"Ale veď, to, to, je ,pozeraj" celý vzrušený vykríkol Xi-ju.
"Čo to je ?" začudoval sa Johny Ki, vôbec nechápal ako niekoho môže nejaký klip tak vzrušiť.
"Netáraj toľko a pozeraj." odvrkol mu Xi-ju, práve sa mu nechcelo vysvetľovať, že čo stváral v Čechách. Johny Ki s ním síce býva celý zájazd, ale akosi mu o niektorých drobnostiach zabudol povedať. A ešte k tomu mal tak málo času, že to nezavesil ani len na fb. Po nejakých minútach program predelila reklama.
"To ťa ako zdvihla, len tá show v telke" hodil začudovanú otázku Johny Ki.
"AKÁ? Len taká show..." spustil Xi-ju "im sa to podarilo!".
"Ako je to dobré, ale..." čudoval sa ohromnému prekvapeniu Johny Ki "sa im občas podarí." stihol dodať.
"Pamätáš, keď sme v čechách boli na tej zábave, tak..." začal Xi-ju rozprávať o nezvyčajnej nočnej párty, ktorú zažil v čechách.
"...,že to dajú do nejakej hudobnej televízie." dokončil pár minútové rozprávanie Xi-ju.
Kým reklama skončila, chalani obvolali ostatných a spoločne dopozerali program. Ešte spolu pokecali, naplánovali niečo na večer, popri tom vypili kávu, na ktorú si tu trochu navykli a rozišli sa pripraviť na večer.
Xi-ju zapol fb. Čakali tam už statusy typu: "Pozeral si to "; "Čo nato hovoríš "; "Tu máš link, ak si to nevidel: http:/www...". Chvíľu poodpisoval, počítal a pochatoval aspoň so štyrmi naraz...
Dve hodiny utiekli ani nevedel ako. Rýchla sprcha, zjedol banán s musli tyčinkou a bežal za ostatnými.
+ + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
docitam najrychlejsie ako pojde "i promise"