Deje sa so mnou niečo zvláštne. Na to som prišiel už dávno, a často si to znova a znova opakujem. V poslednej dobe si ale pripadám ako lišajník cudzopasiaci na nejakom kameni. Len tak sa priživujúci na čomkoľvek čo príjde. Nestarám sa o doležité veci, povinnosti, úlohy. Všetko okolo seba ignorujem. Ignorujem, dokonca stres, pod ktorým by som teraz mal sakra byť. Ale nie. Nemám nijaký problém, nič sa ma netýka.

Nemám problém s ničím okolo seba. Problémy mám iba sám so sebou. Problémom je tiež to, že s tým nič nerobím. Vďaka internetu som prišiel dokonca o vlastnú identitu. Chvíľami sa mi stáva, že vlastne ani neviem, kto v skutočnosti som. Do ktorého z tých svetov vlastne patrím. Vďaka on-line hrám som prišiel o svoju predstavivosť. Zamestnajú moju myseľ natoľko, že sa vlastne naučím nemyslieť. A zrazu mi realita pripadá taká neskutočna. Ako nejaký nudný film, ktorý možem kedykoľvek vypnúť, stránku, ktorú možem kedykoľvek zavrieť, hra z ktorej sa možem kedykoľvek odhlásiť.

Necítim hlad a ani smäd. Bolesť, vzrušenie, smútok a ani šťastie. Vobec nesternem, nevyvíjam sa. Kde sa stratila moja stutočnosť? Kde je moja cesta?

道を覚えている
[Michi o oboete iru]
Nezabudni Cestu

Italica
Bold
Big
Citace
center

nadpis1
Velké písmo

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár