Sťahovanie mi už liezlo hore krkom mala som 14 rokov a za môj krátky život som sa stihla presťahovať 6 krát. Konečne keď sme sa s rodinou usadili a našla som si priateľov objavila sa v mojom živote moja spriazdnená duša. Boli sme najlepšie kamarátky hneď ako sme sa stretli. Prežívali sme radosti, sklamania, prvé lásky a problémy okolo toho. Všetko klapalo na jednotku. Aj keď sme mali chalanov nikdy sme na seba nekašľali a vždy sme si na seba našli čas. Všetko sme si hovorili a vo všetkom sme si pomáhali. pretĺkali sme sa pubertou tak ako všetky dievčatá.
Bolo to osem mesiacov pred mojou sedemnástkou a moja najlepšia kamarátka si našla nového chalana. Všetko bežalo po starom, mali sme na seba čas, aj keď už nie toľko čo pred tým, no mne to nevadilo. Zatiaľ. Ako tak čas bežal prišlo obdobie Vianočných sviatkov. Strávili sme ich spolu až na pár dní, už pár týždnov pred silvestrom sme sa dohadovali kde ho strávime. V ten deň keď sme sa mali ísť zabávať a oslavovať mi moja najlepšia kamarátka nedvíhala mobil a ani neodpisovala. Najskôr som si myslela, že má nejakú robotu, alebo čo. No bola som na omyle. Krátko pred 8 večer mi prišla sms - ka s textom ako:"prepáč dneska budem u chalana"! Dojalo ma to, pretože som bola celý čas v tom, že pôjdeme spolu. nemala som slov bola som nahnevaná! Dohádali sme sa ešte v tú noc a hádali sme sa ešte asi týždeň. Nejako sme sa nakoniec uzmierili a život bežal ďalej, ale už to nebolo také ako pred tým.
V deň mojích 17 narodenín mi mama urobila oslavu, ktorá sa konala u nás na záhrade! Boli pozvaný všetci a aj ona. Nálada bola v plnom prúde, lenže jediný kto sa nebavil bola ona. Stále len smskovala, alebo volala. Zrazu sa postavila a kráča smerom k bránke kde zastavilo auto. Bez slova odišla. Ešte aj moja mama na ňu kričala a ona nič. len tak odišla. Vysvetlenie som do dnes nedostala. Síce sa s ňou bavím, mám ju rada, ale na toto jej nikdy nezabudnem! (dnes žije s frajerom a jeho otcom)
Po tom čo odišla som sa nejako pretĺkala sama našla som si dve nové kamarátky a život bol zas o niečo veselejší. behali sme spolu po diskotékach, chatách, baroch... už sme neboli malé deti...
Po roku nášho kamaátstva som sa začla cítiť ako 5 koleso u voza. Zrazu boli iba oni dve. Ak by som sa im neprivtrela ani by ma nezavolali von. Ale zaujmavé bolo, že keď som bola s jednou vonku ohovárala tú druhú... Nejako som to neriešila až zas nadišli Vianočné sviatky a zas sme si všetko plánovali spolu. Na Vianoce sme si rozdali darčeky, dali sme si šampus a šli sme k jednej z nich domov na mešiu vianočnú párty. Všetko bolo v poriadku až do štefanskej discotéky.
Bolo ráno a ja som si v kľude stavala puzzle čo som dostala pod stromček. presedela som nad nimi skoro pol dňa. Krátko pred 4 mi zazvonil telefón, kde sa mi ozvala sesternica či by som pre ňu strýka a starkú neprišla na aute, že chcú ísť k nám na náštevu, ale strýko už pil. Tak som vzala auto a šla som. Po dvojhodinovej návšteve kde sa viac vypilo ako povedalo som ich šla zas zaviesť domov. medzitým som sa rozdola že prespím u sesternici a pre baby skočím večer na aute. Bolo osem hodín a baby sa mi neozývali. Tak som im volala, písala, zasa vola a nič... Myslela som si že si spravili vlastný program tak som na to kašľala. So sesterkou sme sa vydali na tú dico kde som mala ísť s babami. Bavili sme sa všetko bolo v najlepšom poriadku, kým som ich am nestretla nahnevané... Šla som k nim a chcela som vysvetlenie no jediné čo sa mi dostalo bolo: " Ja som ti volala si ma nedvíhala...si pozri mobil!" to bolo všetko. Mobil som si pozrela niekoľko krát, ale žiaden zmeškaný hovor tam nebol... A dnes asi dva týždne po hádke sa dozviem, že obe zajtra odchádzajú do Čiech....
Dá sa tu niekomu veriť.......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár