Ešte v ten večer pred tým, ako si odišiel povedal si mi, že ráno mi zavoláš! Sľúbil si mi, že keď dorazíš domov mi prezvoníš. Čakala som, nevnímala som čas. Po pár hodinách mi prišlo čudné, že sa mi neozývaš. Volala som ti. Myslela som si, že si sa niekde zdržal s priateľmi no bola som na omyle.
Nikdy nezabudnem na posledné chvíle prežité s tebou. Nezabudnem na tvoje posledné slová. Navždy sa mi vryli do pamäti a aj do duše. Nejde to už zmazať!
Bolesť, ktorá sa nedá slovami opísať. Chcem už len kričať, ale nevíde zo mňa ani len hláska. Bolí to! Tak neskutočne to bolí.
V tú noc keď mi volal tvoj najlepší kamarát som ešte stále nič netušila. Až keď som zdvihla telefón a počula som jeho uplakaný hlas došlo mi, že nie je neičo v poriadku. Keď mi konečne vysvetlil čos a stalo zmeravela som. Z rúk mi vypadol mobil a ja som padla na kolená. Nehybne som kľačala a nevrila som. Stále tomu neverím! Nechcem! Prečo si mi odišiel? Teraz ťa vídam už len v mojích krásnych snoch a spomienkach...
&&chýba mi tvoj smiech, objatie, chýbajú mi tvoje oči, chýba mi tvoj dych, chýba mi tvoja škodoradosť, chýbaš mi celý....
Každá jedne sekunda bez teba mi pripadá ako včenosť a ja čakám ako odsúdený vo väzení, kedy ma konečne vypustia a mi sa opäť stretneme.....A bude navždy spolu!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár