Aj ja by som konečne chcela niečo napísať. Niečo duchaplné so štipkou škorice. Pridala by som k tomu záujem okolia podľa potreby. V mise sa víria nápady s fantáziou, preriedené reálnym pohľadom na svet. Táto hustá zmes, akoby sa nechcela spojiť a spolupracovať s mojou varechou. Tá len na prázdno lieta v mise, so snahou spojiť zopár myšlienok do prijateľného celku.
Niekedy sa mi to podarí, no už po malej chvíli sa mi prestane páčiť jeho tvar. Dám si obrovskú námahu, s vlastným uspokojením. Nikdy to však nie je perfektné. Raz tomu chýba humor, inokedy zdravá dávka irónie.
Pomyslím si na svojich ochotných, pokusných králikov. Budem schopná ulahodiť ich chuťových bunkám, vleje sa do ich chuťového kanálika nadšenie či práve naopak, ich môj výkon sklame?
Opäť všetko prehodnotím. Nájdem chyby, ktoré som sprvu prehliadla a celé dielo mi príde nevhodné. Oznámkovala by som ho na nedostatočnú.
Po chrbtici mi stekajú kvapôčky nervozity, varechu ovláda silná triaška, až sa moje písmo stáva nečitateľným.
Predsa sa nevzdám, keď som tak blízko pri cieli, jednoducho nemôžem! Znova si spomeniem na svojich hladných známych. Nemôžem ich nechať v štichu. Pokoj, veď nemám len jednu šancu. Mám ich množstvo. Ak nevyjde prvý pokus, mohol by vyjsť ten ďalší.
Ak im nebude lahodiť predjedlo, môžem to vylepšiť jedinečnou polievkou či o trošku neskôr chutným hlavným jedlom. Moja posledná záchrana je už iba zákusok.
Až po uši ponorená v nervoch čakám na reakciu. Bude pozitívna či negatívna? Ja by som lepší výkon v tomto momente nezvládla. Záleží to už len od danej osoby a jej pohľadu na tanier.
úžasné....mala by si písať nejaké príbehy...máš dostatočne rozvitú fantáziu.Vuži to! Šak aj môj príbeh...čakala som čo povedia ostatný a celkom slušne sa mi to vyplatilo
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.