Konečne. A vlastne už dávnejšie to tak bolo.
(Áno, často mi dlhšie trvá uvedomiť si niektoré veci. Už som si na to mimovolne zvykla.)
Neviem ako dlho mi toto rozpoloženie vydrží, ale viem, že sa mi to páči a budem sa snažiť si to udržať.
Už ma nebaví tá pochmúrna nálada.
Je totiž príjemné usmievať sa, len tak, bezdôvodne, alebo kvôli maličkosti s vedomím, že to nie je vynútený úsmev. Taký ten, ktorý človek použije, aby sa vyhol zbytočným otázkam.
Skutočný úsmev je o inom. O tých svetielkach v očiach a dobrej nálade. Milujem, keď sa ľudia okolo usmievajú. A ešte viac, ak na tom úsmeve mám nejaký čo i len maličký podiel. Hneď mám lepší deň.
Je tu možnosť, že som len ľahko manipulovateľná, neviem.
Fakt však je, že som neuveriteľne náladový človek. Kto ma pozná vie o tom svoje.
Sú chvíle, keď sa pristihnem pri tom, že sa zbytočne mračím.
Sú chvlíe kedy sa mi chce kričať, plakať trhať si vlasy a ujsť niekam ďaleko.
Sú chvíle, keď sa s každým hádam.
Sú chvíle kedy sa smejem až mi tečú slzy.
A sú chvíle, keď chcem spraviť niečo neuveriteľne šialené.
Ale aspoň viem, že vtedy som sama sebou.
V týchto mojich stavoch som už spravila viacero hlúpostí a nebudem tvrdiť, že mi to občas. A už vôbec nie, že za to nemôžem. Čo sa stalo stalo sa.
Ale snažím sa. Snažím sa usmievať a byť šťastná. Pomáhať mojim priateľom a zbytočne neubližovať ľuďom v mojom okolí. Často sa s ostatnými hádam, rýpem, aj keď vlastne nechcem. Mám to v povahe. A aj keď sa pokúšam nebyť taká, občas to na mňa dolahne.
No už ma to nebaví. Nebaví ma byť smutná. Trápiť sa a zbytočne všetko riešiť. A aj preto som dnes tu, s úsmevom na tvári a drobrou náladou, ktorú si nenechám vziať.
Usmievajte sa! Často a úprimne...
Pretože je vedecky dokázané, že šťastný ľudia žijú dlhšie. Úsmev vraj lieči a má zázračnú moc...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katuska8808
5. 2.febuára 2012 12:50
tak toto sa mi veľmmi páči krásne si to napísala
2
Ďakujem! Priznám sa písala som to celú večnosť, kým mi to dávalo zmysel..
Napíš svoj komentár