Mám pocit, že som klesla strašne hlboko pod svoju úroveň. Veď ja chcem, aby si sa trápil a aby si bol smutný! Ako môžem chcieť, aby sa trápil chalan, ktorého ľúbim? Veď to nie je normálne! Som do teba zamilovaná, zrejme viac, než je zdravé a uvedomujem si, že už stým nedokážem nič spraviť. Mala som skôr vyjsť s pravdou von, len škoda, že aj ja sama som na to prišla, až keď som pocítila prvé dôkazy žiarlivosti. Moja hanblivosť, alebo ako to nazvať, opäť zaručili, že budem tá druhá, teda skôr dvadsiata? Vlastne, ak mi vôbec patrí nejaké miesto. Je mi jasné, že teba nikdy mať nebudem. Jediné čo mi opäť zostalo sú oči pre plač.
Čo si ale nedokážem predstaviť je, ako sa ti dokážem pozrieť do očí, tak aby som sa nerozplakala. A ako dokážem od nej počúvať, ako vám to spolu skvelo klape a aký ste šťastný pár. Veď už teraz to vo mne kypí. Mala som čo robiť, aby som na všetkých nenavrieskala, nech mi dajú pokoj. Chcem sa zahrabať strašne hlboko a zostať tam, až kým úplne nezabudnem.
Nesľúbila som si prednedávnom, že na chalanov už úplne kašlem? Teda aspoň na nejakú dobu. Mohlo mi hneď dopnúť, že ja takýto sľub dodržať nedokážem. Veď som sa už nechcela trápiť kvôli láske a ešte k tomu platonickej. A toto všetko vzniklo len z nevinného objatia.
Pozerám sa na seba do zrkadla, cez slzy sa pokúšam vykúzliť aspoň silený úsmev na mojej popolavej tvári. Nejde to, zostala zo mňa len biedna troska bez života. Ruky sa mi trasú, vlastne sa trasiem celá. Sadám si na zem a poddávam sa beznádeji. Čo budem robiť? Vôbec netuším, ako toto všetko zvládnem. Budem musieť trpieť tvoj zamilovaný výraz v očiach a jej šťastie. Pozerať sa na vás, ako sa držíte za ruky.
A najhoršie je, keď si uvedomím, že som vás tak trochu dala dokopy. Vtedy som, ale ešte netušila, že ťa ľúbim. No možno tušila, len som si to odmietla priznať. Ako by som mohla ľúbiť teba? Veď všetci v mojom okolí ťa pekne ohovárajú. Čo by povedali baby, keby zistili, čo k tebe cítim? V lepšom prípade by len krútili hlavou a mysleli si svoje. No v tom horšom a samozrejme aj pravdepodobnejšom, by ma vysmiali.
A hlavne akoby si na to reagoval ty? Neviem, ani si netrúfam tipovať, zas tak dobre ťa nepoznám. Vlastne ťa nepoznám takmer vôbec. Čo ale viem určite, je fakt, že bez teba nedokážem byť, no zároveň nedokážem byť s tebou. Je to celé ako začarovaný kruh.
A do tretice, čo by na to povedala ona? To naozaj nechcem vedieť! A už vôbec to zažiť. Asi budem radšej v tichosti trpieť a držať sa od vás ďalej. Len neviem, ako to bude fungovať. Za pokus mi to stojí. Veď na čo sa budem zbytočne prezrádzať? Vy to aj tak zistíte, ja totiž neviem presvedčivo klamať.
Už si len počkám na ten moment, kedy to sami zistíte. Ak vôbec ten moment príde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár