Veľmi smiešna choreografia

"Na našom dnešnom podujatí nám zatancuje tanečná skupina Guňis." znie hlas uvádzačky nášho vystúpenia.
"Haha, jasné tanečná skupina Guňis." dostanem ukrutný záchvat smiechu. Samozrejme smejeme sa úplne všetky.
"Už sme zvládli aj horšie." komentuje celú situáciu Kika.
"Za chvíľu z nás spravia tanečnú skupinu Gorila."
"S choreografiou King Kong. To by bolo." smejeme sa ako pominuté. Vôbec nám nevadí, že nás s najväčšou pravdepodobnosťou počujú všetci, čo sadia na tých stoličkách tam vpredu.
"No baby choďte, držíme palce." vtláčame staršie baby na parket.
"Ja sa začnem smiať," sťažuje sa jedna z nich.
"Neboj sa to zvládneš." potlačím ju dopredu.
Baby začnú tancovať, v šatni vraveli, aké sú nervózne, ale na ich výkone sa to určite neodzrkadlilo. Ako sa tak pozerám na divákov-dôchodcov, zisťujem čím to bude.
"Od nich by sme asi chceli moc aby nám poriadne zatlieskali, bez toho aby odpadli." pošepnem Paule.
"Tak to hej." začne sa uškŕňať.
Baby odtancovali, musím povedať, že sa im to podarilo, teraz sme na rade mi.
Ešte len sa postavím do počiatočnej pózy a nemôžem sa prestať usmievať. Nevravím, že je to zlé, ale tentokrát mám také blbé tušenie.

"Wake up in the morning
Feeling like P. Diddy
Grab my glasses on,I´m out the door
I´m gonna hit this city
Before I leave
Brush my teeth with a bottle of Jack
Cause when I leave for the night
I ain´t coming back" hrá nám hudba z prehrávača.

Aj na babách vidím náznaky smiechu, všetko je v pohode, kým kútikom oka nezahliadnem Sisu, ktorá stojí za mnou.
Menili sme si útvary a až teraz mi došlo, že sme to asi nedomysleli. Prvý útvar sa skladá z jednej diagonály. Prvé štyri tancujeme rovnako a až chúďa Sisa tancuje niečo úplne iné.
"Hups," pošepnem si popod nos s úškrnom na tvári.
Tancujeme ďalej, môj smiech začína byť čím ďalej tým viditeľnejší. Na ostatných vidím, že tiež nedokážu udržať chladnú tvár.
Presúvame sa do druhého útvaru, dobre dobre, toto by sa ešte dalo, ale aj tak mi je na tom niečo veľmi vtipné.
"Ako bol ten tretí útvar?" namáham svoje mozgové bunky.
Tak očividne nie tak ako som si ho postavila ja. "Troška" som sa sekla, pche, pozerám sa na jedného jediného pána. Bože toto nie je dobré, môj záchvat sa čím ďalej tým viac prejavuje.
Viki je očividne v pomykove, domyslím si to vďaka jej výrazu á la "Ty tu čo zavadziaš?" Už sa smejeme skutočne úplne všetky. V rohu miestnosti ešte zbadám Kaju ako drží kameru a celé naše divadielko natáča, tak toto dopadne.
Po presune do ďalšieho útvaru dostanem skutočný záchvat smiechu. Sisa namiesto bežného krom-sun-krok skáče akoby bola narušená.
"Nádych,výdych" radím sama sebe. Veď už len posledných 24 dôb a končíme!
No to som si skutočne len myslela. Celý výjav som dokončila záverečnou pózou.
Samozrejme moja skleróza zaručila, že som zabudla na to akú som spravila zmenu a ako najväčšia som sa dala na kolená, namiesto toho aby som zostala stáť, hneď ako mi to doplo som sa začala otriasať smiechom.
Rýchlo sme sa poklonili a už s neskrývaným smiechom sme vbehli do šatne. Ani sme poriadne nedovreli dvere a už sme sa rehotali ako keby sme zdrhli z blázinca...

P.s. - aj takto môže vyzerať naše vystúpenie...

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu